Hra na cestách

Prítomnosť

Verím, že dnes budete mať dobrý deň alebo, že ste mali, napriek tomu, že je koniec prázdnin💙
A dúfam, že sa časť bude páčiť💙

Mintie:

,,Mintie, nehýb sa," povedal vážne po dlhom mlčaní.

,,Čo je?" mykla som sa a Nolan si povzdychol.

,,Teraz ho už nevidím," očami behal po mojom tele.

,,Koho?" zhrozene som sa pozrela a vyskočila na nohy.

,,Bol to iba neškodný chrobáčik."

,,Už len to, že na mňa vyliezol, robí z neho škodného," zamračila som sa a začala sa ošívať.

,,Ani by som ti to nepovedal, len som mal pocit, že ti lezie do ucha."

,,Nolan!" riekla som plačlivo a  prižmúrila na neho oči.

,,Pokoj, je preč," uškrnul sa.

,,Neznášam ťa," vyletelo mi z úst, pričom som sa stále ošívala a uisťovala sa, že nič po mne nelozí.

Nolan to nijako nekomentoval len na mňa pobavene civel, až som sa začala cítiť nervózne.

Sadla som si späť na matrac v aute a zahľadela sa do diaľky.

Nolan:

,,Mintie?" oslovil som ju, keď som z nej stále nemohol spustiť oči.

Neviem, čo sa mi porobilo, no chcel som jej všetko povedať.

Chcel som sa vrátiť späť, aby bolo všetko tak ako predtým.

,,Áno?" otočila sa na mňa.

,,Ja len...už sa cítiš dobre?"

Nedala to na sebe poznať, ale viem, že bola zaskočená tým, čo som sa jej spýtal. Aj ja som bol.

Samozrejme som jej otázky pokladal, no nie v štýle, ako sa má a či je jej dobre.

,,Eh...áno, je mi lepšie," usmiala sa na mňa a zastrčila si vlasy za uši.

,,Idem si ľahnúť. Ak by sa niečo dialo, zobuď ma."

,,Uhm," prikývla hľadiac do tmy.

Mal som pocit akoby ju niečo trápilo, ale nedokázal som vysloviť ďalšiu otázku na telo.

Som totálny zbabelec, keď jej neviem povedať, čo mám na srdci?

Pravdepodobne áno. A to som si vždy myslel, že ja som ten sebavedomý a vyslovím všetko, čo ma ťaží na duši.

💙Lol