Denník 1.

1. September 1993

Neviem či po minuloročnej skúsenosti s denníkom je toto dobrý nápad no aj tak som sa nakoniec rozhodla dať tomu šancu. Začnem si písať svoj vlastný... Taky ktorý nezobudí baziliska  a neunesie dievča a neskamenie študentov, nebude chcieť zabiť Harryho Pottera... No dobre toto preskočím skôr než si to rozmyslím.

Je tu prvý deň môjho druhého ročníka na Rokforte. Wohoo. Začína sa podobne ako ten minulý...s  denníkom. Dobre už na to fakt musím prestať myslieť. Každopádne hneď po návrate z Egypta sme smerovali do deravého kotlíka kde už podľa ockovích zdrojov mal byť Harry. Ron a Hermiona sa celý čas hádali kvôli Mioninmu kocúrovi Kryvolabovi. Podla mna je milý a rozkošný ale to Ron nevie pochopiť s tym hnusný prašivym potkanom. Blee. Nikdy som ho nemala rada.

Celé čarodejnícke Anglicko šalie pretože z Azkabanu prvý krát išiel väzeň. Sirius Black. Ja nemám najmenšie tušenie kto to je ale ocko tvrdí že je veľmi nebezpečný. Koniec koncov prečo by bol inak v Azkabane?

Mám taký pocit že moj denník bude oveľa nudnej si ako Riddleov. Ach čo už raz si na to možno spomeniem s úsmevom.

Kráčala som preplneným vlakom a hľadala si nejaké tiché miesto na sedenie. Stále po mne zazerali a šepkali si. Nie žeby som sa im čudovala veď vďaka mne už mohli byť všetci mŕtvy. Napočudovanie najpríjemnejšie bolo prechádzať vagónom slizolinu. Tým bola ukradnutá nejaká chrabromilská druháčka. Ako inak oni by si neodpustili nerýpať a neuťahovať si....ale aspoň mi to povedali rovno do očí oni si nešuškali práve naopak si dali záležať aby som všetko veľmi zreteľne počula.

„Hej krpaňa s kým budeš teraz tráviť čas keď tvoj jediný kamarát bazilisk je fuč?" „Nikoho rovnako škaredého už nenájde." Crabbe a Goyle si mysleli že mi ich reči nejako ublížia ale oni netušia že moje vnútro je týmto smerom dlho prázdne.

Na konci vlaku bolo relatívne prázdno. Sedeli tam poväčšine prváci ktorý sa ešte hanbili alebo milenci ktorý mali pár hodín na muckanie pre seba....a potom ja. Hah.

Niežeby sa po príchode do hradu niečo zmenilo. Minulý rok bol zaujímavejší hneď od začiatku...Hm čo už. Nerozumiem prečo sú tie police v knižnici také vysoké už asi pol hodinu sa snažím dosiahnuť na sprostú knihu elixírov. Jasné že mi ju nikto nepodá veď kto by chcel riskovať že sa premení na sochu pri pohľade do mojich prekliatych očí.

Opatrne som položila jednu stoličku na druhú a snažila sa na nich vyškriabať. Každú sekundu ma prekvapovalo že som z toho ešte nezletela. „Čo to tu do pekla stváraš Weasleyova?" Nemala som ani chuť sa otočiť. Ten hlas sa nedalo nespoznáť. Aj keď uznávam že prvý krát neznel až tak úplne slizsko ako aj miestami prekvapene. Niet divu pri pohľade na moje kreácie čo som tam nacvičovala.

„Daj mi pokoj Malfoy." Odsekla som a snažila sa hlavne teraz nespadnúť. Fakt by mi už nič viac nechýbalo. „Hovorí sa prosím, to ťa nenaučili? Myslel som že zradcovia čistej krvi poznajú aspoň slušnosť ale zrejme nie." A presne toto je jeden z momentov keby ľutujem že tu nemám baziliska ktorý by mu odtrhol tu blonďavú hlavu. Chytil ma za pás a skôr než som začala kričať a nadávať položil ma na zem. Natiahol sa po knihu a vtlačil mi ju do rúk. Otočil sa a odišiel. Veľmi dlho som tam ostala stáť ako obarená. Naozaj mi prave Draco Malfoy pomohol? Len tak mi podal knihu?

„Ginny počúvaš čo ti vôbec hovorím?" Zamyslene som sa otočila na Aischu ktorá mi celú cestu od klubovne vysvetľovala niečo o Snapeovi ktorý si na ňu podľa nej zasadol. Podľa mna je zasadnutý na celý chrabromil nejaké výnimky by som tam nerobila. Išli sme práve na elixíri čiže sa mi o to viac nechcelo počúvať o Snapeovi ktorého bohužiaľ o chvíľu aj tak uvidím.

Sadla som si do lavice a všimla si zošit hodený pod mojou stoličkou. Zodvihla som a chcela ho dať na Snapeov stôl nech ho potom odovzdá majiteľovi. Otočila som ho na prednú stranu. Draco Malfoy Transfigurácia. Hermiona včera hovorila niečo o eseji ktorú musia odovzdať dnes Mcgonagallovej. V strede zošita bol založený papier. Hm, tak ten má smolu, pomyslela som si. No potom ma napadol ten včerajšok.

„Povedz že mi bolo zle ,uvidíme sa na ďalšej hodine." Povedala som spolužiačke Aischi, rýchlo som si zbalila veci a vybehla z učebne. Práve som začula Snapeove kroky keď som sa rychlo skryla za múr. To bolo naozaj tesné. Bežala som na tretie poschodie do učebne transfigurácie. Až pred dverami som si uvedomila že je hodina a nemôžem tam predsa len tak nabehnúť a navyše za Malfoyom.

„Ďalej." Ozvalo sa prísnym hlasom keď som tri krát zaklopala masívne dvere. Tašku aj zošit som hodila k stene tak aby ich nebolo vidieť. „Prepáčte pani profesorka posiela ma profesor Snape chce hovoriť s Malfoyom." Jemne som sa usmiala na Hermionu ktorá sa vyškierala z prvej lavice. „V poriadku moja drahá. Pán Malfoy prosím poponáhľajte sa a vy ostatný si zatiaľ pripravte eseje začneme chrabromilom." Malfoy znudene vstal a vyšiel za mnou.

„Na." Nechcelo sa mi s ním naťahovať tak som mu rovno podala zošit a otočila sa na odchod. „Sme vyrovnaní za včerajšok." Zakričala som ako som kráčala preč. „Počkaj krpec." S nezáujmom som zastavila. „Podla tvojich slov ma volá Snape nemôžem sa tam hneď vrátiť.“ „A?" Čo mám ja s tym nech si to nejako zariadi pre mňa za mňa nech sa aj prechádza hore dole po chodbe. „Chcem ísť fajčiť poď so mnou pozývam ťa." Prekvapene som sa otočila. On ma volá zo sebou fajčiť? Jediný muklovsky zvyk ktorý prerazil až k slizolinu. Prečo nie. Opatrne som sa vrátila k nemu a kráčala bez slova chodbou k dvoru. Bola len druhá hodina nikto tam nebol. Skryli sme za do vyklenku a on vytiahol krabičku cigariet.

„Skúšala si to už niekedy?" Hrdo som prikývla nech sa mu tá škodoradosť vytratí z tváre. „Si veľmi zlá klamárka krpec. Na a pokús sa nezadusiť." Podal mi jednu a čakal čo urobím. No tak Ginny strápni sa pred hocikým len nie pred idiotom Malfoyom to ťa bude prenasledovať zvyšných 6 rokov na Rokforte. „Nesnaž sa tváriť nad vecou na mňa toto neplatí. Normálne si to zapál, ak nechceš vráť mi ju." Odvrkol načo som mu vytrhla zapaľovač a zapálila cigaretu. Ťahala som a ťahala a nič. Nedusilo ma. Bola som na seba úprimne hrdá. „Si ešte soplavá nemala by si to robiť." „Ďakujem mami zoberiem si to k srdcu pretože hlavné je že ty si dopelák!" Odvrkla som mu a zahodila ohorok. „Myslim že Snape ti už povedal všetko čo chcel." Tento krát ma už nezastavil a ja som mohla spokojne odísť.