„Duny piesku sa liahli do priestoru a v strede nich sa nachádzala skrytá dedina. Vládol v nej Kazekage. Bezohľadný a krutý muž. Predsa len, kto by sa snažil zabiť svojho vlastného syna? Kto by svojho syna nazýval príšerou a monštrom? Jedine zlý človek, ktorým on sám bol. Tento syn mal červené vlasy a priezračne modré oči. Zo začiatku to bol láskavý chlapec. Ale aj láskavý chlapec ako on sa zmení, keď ho dosť dlho nazývate menami. Nakoniec sa stal tým za koho ho všetci považovali. Príšerou, ktorou strašia rodičia svoje malé deti. Monštrom, ktoré ničí životy."
Kazuko pozorne počúvala, čo jej rozprávala krásna priesvitná pani pred ňou. Pričom sa jemne hrala s jej kratšími ružovými vlasmi a nespúšťala svoje zelenomodré oči z jej pier, aby jej nič neušlo.
„Ale niekto prišiel, však? Niekto mu pomohol. Musel." Skľúčene sa na pani pozrela Kazuko.
„Zatiaľ nie." Pani sa smutne usmiala. Kazuko vytreštila oči.
„Želal si niekedy kamaráta?" S nádejou v očiach sa spýtala Kazuko.
„Áno. A dnes to bolo presne tretíkrát z hĺbky jeho srdca." Teraz sa už pani spokojne usmiala. Kazuko sa rozosmiala a vyskočila na nohy.
„Tak na čo čakáme? Ideme."
YOU ARE READING
Kazuko: Želania, ktoré sa plnia //Naruto FF//
FanfictionSakura Haruno má sestru menom Kazuko. Teda aspoň mala. Sladko-kyslý príbeh o plnení želaní a uvedomovaní si toho, čo je dôležité.
