tips // yoonmin » Slovak {COMPLETE}

---

@yoongipapa

=1.časť celej časti=

Bolo 15:00 a Yoongi konečne skončil so smenou Namjoona, ktorú musel mať. Nikdy nechápal, preto tento vysoký a nemotorný chalanisko dostal prácu čašníka, ale bol si istý, že je tam nejaké prepojenie ; napokon aj tak na to nemal talent.

Keď sa postavil, hodil zásteru na vešiak v salóniku, Yoongi sa zhlboka nadýchol. Dnes večer, bola noc, pre neho a Jimina, ako začiatok ich nového spoločného života. Pozrel sa na svoj prst, kde obdivoval plastovú obrúčku, ktorú dostal z miestnej hračkárskej predajne („reálny kúpim, keď spromujem," ubezpečil ho) a usmial sa – jeho Park Jimin.

Jeho myšlienky pokračovali k tomu, kedy malého bruneta objíme, skôr než si spomenul, že sa s ním má stretnúť na novoročnom večierku, ktorú organizovali Taehyung a Jungkook v ich byte. Tí dvaja sa len nedávno presťahovali do spoločného, po ich dlhotrvajúcom „on-and-off" vzťahu ale zdalo sa, že sú šťastnejší ako kedykoľvek predtým.

Yoongi o nich často premýšľal – nie zvláštnym spôsobom, ale skôr pochybnosti, aký by bol pre neho život teraz. Jimin nikdy predtým neostával u neho v byte aj napriek tomu, že sa budú brať. Žeby sa mu hnusil? Mal by povedať, že spravil chybu?

„Hey,m-, do čerta, Yoongi, si v pohode?"

Tahyungov hlboký a ostražitý hlas otriasol blondiaka z jeho premýšľania, keďže do neho narazil.

„Čo sa deje?" Taehyung videl, jasne videl, že sa trápi. Sklonil sa a ruku položil na Yoongiho tvár, len aby mu odpovedal.

„Nedotýkaj sa ma, príšera," vtipkoval Yoongi, stále trošku znepokojený svojim kamarátom, ktorý starostlivo na neho hľadel.

„Prečo plačeš?"

„Plačem? Nie-" prehovoril, keď pocítil niečo mokré tiecť z jeho oka, až k perám, kde pocítil slanosť. „Čo to kurva?"

Jeho mozog nahovoril, že je smutný, to preto plakal?

Taehyung ho vtiahol do rýchleho objatia a ruky položil na Yoongiho chrbát ako forma pohodlia – to spôsobilo, že starší z chlapcov sa cítil chránený - keď započul aj upokojujúce slová pri svojom uchu.

„Sh, nech je čokoľvek zlé, som tu. Súvisí to s Jiminom?"

„J-j ... ja neviem, necítim smútok, nerozumiem tomu." Yoongi sa cítil tak krehký a nenávidel sa za to.

„Myslím, že to chápem," prehovoril brunet ku kamarátovi a odtiahol sa od Yoongiho, aby sa na neho mohol dívať, keď pokračoval, „Máš 23 rokov, si zasnúbený a to všetko je ohromujúce. Máš právo byť vystrašený o tom to je. Nie je dôvod pochybovať o tebe a ani o tvojich rozhodnutiach."

Taehyung mal pravdu. Súviselo to s Jiminom.

Jimin, ktorý si nechal objednávky na sviatky, aby ten pre koho to nesie nebola náročná práca a stála za to. Jimin, ktorý sa sťažoval (často), že jedlo je vychladnuté, alebo jeho ľad v čaji sa roztopil, dokým k nemu prišiel. Jimin, ktorý si objednával vždy nové jedlo z v meno, „pretože život je o skúške a omyloch," aj keď mu jedlo nechutilo a ani nepáčilo sa mu. Pre Jimina bol Yoongi ochotný počúvať ako sa sťažuje, kvôli horúcej vode v ich spoločnom byte, ktorý budú zdieľať – v ich spoločnej budúcnosti.

„Máš pravdu, Tae. Nikdy som nemyslel, žeby som našiel seba v týchto slovách ale naozaj sa to hodí."

Yoongiho sarkastická poznámka zaslúžila si od jeho kamaráta jemný chichot.

„Hej, vždy som hovoril správne slová, ale ty si ma nikdy nepočúval. Jungkook, na druhej strane ma-"

„Prestaň tam a nepokračuj, musím ísť a stretnúť sa s mojich snúbencom-" cítil sa ľahšie, každým dňom, keď povedal to slovo, „o 8 pred tvojim bytom?"

„Jop!" Taehyung prehovoril a usmial sa jeho obdĺžnikovým úsmevom. „Donesieme nápoje, takže sa neopovážte niečo priniesť."

Yoongi sa usmial a dal hore palec v dverách, keď ešte Taehyung na neho zvolal. „Oh! Hyung hádaj koho sa mi dnes podarilo nájsť a pozvať, nikdy to neuhádneš."

„Keď to neuhádnem, prečo sa o to pokúšaš, aby som hádal?" Yooni sa ponáhľal, pretože mal len 18 minút, do stretnutia s Jiminom, takže bol netrpezlivý. „Hovor."

„Pamätáš si toho chlapíka, ktorý tu pracoval niekoľko týždňov začiatkom minulého leta?"

Blondiak vypustil z pier ľahký a jemný smiech, zaklonil hlavu, keď započul spätne svoj smiech. „Hovno, ako by som mohol zabudnúť? Robil si srandu z každého a každú minútu."

Taehyung sa uškrnul, keď si spomenul, ako blízko k sebe mali, za ten krátky čas, čo tu pracoval. Jeho pozitívna energia sa šírila celým miestom a rovnako zamestnancami – a hlavne Taehyungom. Deň, keď odišiel, aby sa vrátil do Gwangju, sa všetko zmenilo a trvalo to asi mesiac či dva.

„Teší sa, že znova uvidí všetkých a máme medzi sebou niekoho nového, koho mu musíme predstaviť!"

Yoongi prikývol na znak súhlasu. „Jimin ho bude zbožňovať, viem to, len dúfam, že nie príliš veľmi, aby som nemusel zasiahnuť."

Po niekoľkých minútach na spomienky, na ktoré si spomenuli, Yoongi opustil Taehyunga, so smiechom v salóniku, zbierajúc posledné kúsky, než sám odišiel.

Vibrovanie telefónu upozornilo, že dostal nejaké správy, jemný zvuk naznačoval, že je to Jimin. Vytiahol mobil z vrecka, klikol na obrazovku, aby otvoril správy, čo mu písal drobný chlapec.

From Minie ♥ :

Babe, myslím, že som si tam zabudol tašku, vezmeš mi ju? Je dôležitá x

To Minie ♥ :

Samozrejme, vrátim sa pre ňu, bude to trvať max desať minút. Pripravíš sa?

From Minie ♥ :

Monžnoooo. Ďakujem! Daj si pozor x

Yoongi zamkol boli a usmial sa na správu od Jimina. Opatrne vložil mobil do vrecka a vydal sa na Jiminieho miesto. Nebolo to vlastne Jimine, ale každý kto tam pracoval vedel, že sa mu pridelí stôl, keď prišiel na jedlo, a zdá sa, že si to všetci uvedomujú. A bola tam, malá sivá taška na toaletné potreby bola pod stolom, až pod sedadlom, že sa Yoongi musel zohol k zemi, aby na ňu dosiahol.

„U-uh, d-dlžíš mi jednu, Park Jimin," zakričal, keď si utrel kolená, zohýbajúc sa aj s taškou v ruke.

Bola mierne otvorená, ale zips nedovoľoval vidieť, čo je dnu a Yoongi si nemohol pomôcť, zaujalo ho to. Všetko, čo bolo dnu bolo pre Jimina „dôležité", preto jeho zvedavosť narastala.

Spravil tak, a v očiach mal otázniky, prebehali po veciach, ktoré mal dnu, pýtajúc sa otázky, keď zbadal farebnú fľaštičku s nálepkou na nej. Aj keď bolo písmo rozmazané, dokázal to prečítať: „Park Jimin, 13.10.1995. 50mg." Yoongi dostal strach. Jimin nikdy nespomenul, že je chorý. Prečo nespomenul, že je chorý? Vybral fľaštičku, aby rozpoznal, na čo boli pilulky.

Yoongi zavolal Jiminovi, aby zistil, ale potom si uvedomil, že prečo sa pýta na pilulky? Rozhodol sa v konečnom dôsledku, ak by sa opýta, Jimin by mu povedal, že to nie je nič vážne. Vrátil fľaštičku na pôvodné miesto.

Trvalo to chvíľu, keď Yoongi potiahol zipsom, aj keď vedel, že to nebolo správne. Yoongi očistil tašku a odišiel od stola, prajúc si, aby tam nebol.

„č...čo to kurva?!" 

_______

sorry, ak sú tam chyby :(