Chata Gilbertovcov.
S úsmevom som hľadela na drevenú stavbu týčiacu sa predo mnou. Od okien sa jej odrážali posledné lúče zapadajúceho slnka a ja som myslela len na to, aké skvelé je byť po takom dlhom čase opäť tu.
Ako deti sme sme chodievali každé leto. Teraz už máme po vysokej a vysnívanú kariéru ešte len pred sebou. Je neuveriteľné ako rýchlo sa veci menia.
Pokrútila som hlavou nad všetkými veselými spomienkami, ktoré sme tu za celé tie roky nazbierali a otvorila som kufor Stefanovho auta. S Elenou si vzali svoje batožiny dnu a ja už som sa naťahovala po tú svoju, keď mi ju ktosi vzal rovno spred nosa. Zamračene som zdvihla pohľad a musela som sa veľmi ovládať, aby som po ňom nezačala kričať.
„Ahoj, kráska!" do uší sa mi zavŕtal ten jeho britský prízvuk.
Vôbec som sa neobťažovala s pozdravom: „Čo tu ten, došľaka, robí?" zakričala som smerom k Damonovi, ktorý práve pomáhal Bonnie s vecami. Len na mňa drzo žmurkol a so smiechom odkráčal preč. So stiahnutým obočím som sa obrátila späť k Enzovi. „Veci si viem odniesť aj sama." pokúsila som sa mu vziať svoj kufor, ale on ho odtiahol ešte ďalej z môjho dosahu.
„Nie, tak rýchlo," zavrtel mi nesúhlasne prstom pred tvárou, „Pravý džentlmen vždy dáme s batožinou pomôže." vyhlásil detinsky.
Prevrátila som nad tým očami: „Som upír s nadľudskou silou. Myslím si, že jeden kufor--."
„V tvojom prípade jeden obrovský kufor." skočil mi s úškrnom do reči a pochybovačne si ho prezrel, akoby sa mal z neho, čo chvíľa vyvaliť celý môj šatník.
Škaredo som naňho pozrela, no radšej som si zahryzla do jazyka.
Tak toto budem musieť znášať po celý víkend... Nadmieru koketného Brita aj s jeho trápny britským humorom. Skvelé.
***
No ako sa ukázalo väčším problémom ako Enzo boli bratia Salvatorovci aj s ich polovičkami. Človeka veľmi rýchlo prejde dobrá nálada, keď musí byť niekoľko hodín zatvorený bok po boku s prehnane zamilovaným párikom. A byť nezadaný v takejto spoločnosti nás s Enzom neraz nútilo pred nimi ujsť...
„Drink. Vonku. Na streche." Navrhol Enzo v jeden takýto večer.
„Áno, prosím!" prihlásila som sa ako v škole a nasledovala ho.
***
„Tí štyria sú neuveriteľní!" frflala som, zatiaľ čo mi Enzo podával fľašu bourbonu, ktorú sme potiahli zdola.
„Nie," nesúhlasil so mnou, prekvapene som naňho pozrela. „Sú len zamilovaní." povedal jednoducho. Nevedela som si pomôcť a zagúľala som očami.
„Aj ja som už bola zamilovaná, ale takto som sa nesprávala." protirečila som mu.
„Uznávam, že na nás zabudli brať trochu ohľad," pery sa mu zvnili do úsmevu.
„Trochu??" neubránila som sa poznámke, ale taktiež ma to pobavilo.
Enzo sa usmial ešte väčšmi až odhalil biele zuby. „Ale toto je iné." pokrútil hlavou a zahľadel sa na čierno-čiernu oblohu. „Iný druh lásky. Nie prvá, kedy sa ešte len hľadáš a nepoznáš hĺbku skutočných citov."
Matt, prebehlo mi hlavou skôr ako som sa stihla nad jeho slovami zamyslieť.
„Ani druhá, kedy si sa to naučila a navyše pocítila, čo je to skutočná bolesť ju stratiť."
आप पढ़ रहे हैं
It's OK To Love Them Both
फैनफिक्शनEnzo/Caroline/Klaus Epická láska. Ak vás niekedy v živote postretne, môžete sa považovať za veľmi šťastných... Ale čo ak vás postretne dvakrát a navyše v tom istom čase? Je naozaj v poriadku milovať dvoch ľudí súčasne?
