Enzo/Caroline/Klaus
Epická láska.
Ak vás niekedy v živote postretne, môžete sa považovať za veľmi šťastných... Ale čo ak vás postretne dvakrát a navyše v tom istom čase? Je naozaj v poriadku milovať dvoch ľudí súčasne?
Nechcela som, aby šiel Enzo do New Orleans. Neverila som, že by sa mohol vrátiť včas. A predstava, že budem v tejto chvíli sama, mi naháňala strach väčšmi než samotná smrť.
No aj napriek mojim naliehavým prosbám odišiel.
***
Teraz som sedela v obývačke a v ruke kŕčovito zvierala šálku čaju. Dívala som sa do prázdneho kozuba ponorená vo vlastných myšlienkach. Ani som nevedela koľko času ubehlo od jeho odchodu...
Nestihla som mu povedať ako veľmi ho milujem.
Bola som taká slabá, že som ani nenašla silu plakať. S touto myšlienkou som sa vyčerpane vystrela na gauči a napokon som aj zaspala.
***
Keď som otvorila oči. Cez závesy dnu preniklo tlmené svetlo. No nie, ako zavčas rána či okolo obeda. Vyzeralo to tak, že slnko už dávno zapadá.
Panebože, koľko som spala??
Pokúsila som sa natiahnuť po mobil ležiaci na stolíku. S hrôzou som zistila, že sa nedokážem pohnúť. Vlkolačí jed prevzal kontrolu nad celým mojím telom. Slabosť sprevádzala každý môj nádych aj každý úder môjho srdca.
„Enzo." zašepkala som. Vedela som, že sa ešte nevrátil, no dúfala som. Dúfala som, že ho naposledy uvidím.
Pohľad Klausa: Stál som na prahu dverí rozhodnutý čo chvíľa zaklopať. No z akéhosi dôvodu som ruku zadržal, váhal som. Či už bol dôvodom sľub, ktorý som jej pri svojom odchode dal, alebo možno roky, ktoré medzičasom uplynuli, to som nevedel. No pri myšlienke na ňu mi srdce bilo silnejšie ako zvon. Aspoň to sa za tie roky nezmenilo...
Napokon som nabral odvahu a zaklopal. Nikto však neotváral. Skúsil som to znova a tentokrát som sa započúval, či je niekto doma.
„Pomoc." začul som slabý hlások v pozadí. Zamrazilo ma, no viac som nečakal. Dvere som vyrazil a hľadal zdroj toľkej slabosti, ktorá sa skrývala v tom jedinom slove.
Našiel som ho a okamžite túžil, aby som ho nikdy nebol hľadal...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Caroline predo mnou ležala so zakrvaveným hrdlom. Oči mala zatvorené a pokožku bielu ako sneh. Zamrel som na mieste. Strach opantal moje telo aj myseľ...
Oči však zrazu otvorila, aj keď len na malú škáru. To mi stačilo, aby som sa vrátil späť do reality. Kľakol som si rýchlo k nej a zahryzol si do zápästia.
