Daddy's Little Devil L.S.

1. Kapitola

Normálny deň ako každý iný sa môže zmeniť v peklo. Každopádne, som Louis. Louis William Tomlinson celým menom. Každý ma pozná ako dvadsaťšesť, o chvíľu sedem, ročného chlapíka, ktorý pracuje v Tescu. Áno.. Až tak som klesol. Priateľka sa so mnou rozišla pred štyrmi rokmi a stále mi nepovedala prečo.

Tak ako vždy, vstal som z postele a pohladil som po hlave svoju tlstú mačku menom Skittles, pomenoval som ju tak, pretože keď som si ju priniesol domov ako mača, cez noc otvorila balíček Skittlesiek a mal som od toho celú obývačku. Naviac, je to biela mačka a je prítulná. 

Nasypal som jej do misky granule a vymenil som jej vodu a pozrel som do chladničky. Zas budem musieť ísť na nákup. Preboha pracujem v Tescu a nedokážem si nájsť čas na nákup. 

Urobil som si hrianky a potrel som ich arašidovým maslom a jahodovým džemom. Išiel som do izby a počas toho ako som jedol som sa obliekol. Dojedol som a šiel som si umyť zuby a nalakovať vlasy. Môj život naozaj nie je ničím zaujímavý. Som proste obyčajný obyvateľ Domu v dedinke pri hlavnom meste Londýn. 

----

Prešlo už pár dní. Je asi sedem ráno a zazvonil mi mobil. Nikto mi nikdy nevolá takto skoro. Teda moji priatelia nie. A rodina má totálne na háku celý môj posratý život. Pozrel som na obrazovku kde sa zobrazovalo neznáme číslo. Zdvihol som to teda, možno som vyhral v nejakej súťaži kde losovali náhodné čísla a bude zo mňa boháč, alebo som sa zas dostal do sračiek a ani o tom neviem. V telefóne sa ozval ženský, mne neznámy hlas. 

,,Dobrý deň.." Začala, no moja milá je sedem ráno, takže by som si poprosil zaželať dobré ránko a raňajky do postele. ,,..dovolala som sa správne pánovi Louisovi Tomlinsonovi?" Panebože čo sa zasa stalo. 

,,Áno." Odpovedal som krátko a čakal som čo povie. 

,,Jedná sa o vašu ex priateľku..." No moja milá ani nepokračuj prosím.. Frederica je moja minulosť a ja s ňou nehodlám mať nič spoločné. ,,..Umrela, podľahla zraneniam autonehody." 

,,Vždy to bola príšerná šoférka!" Povedal som. Slečna zostala ticho, no po chvíli znovu pokračovala.

,,Ide hlavne o vašu dcérku Callie." O moju čo?! Zarazil som sa. Došli mi slová. Toto je nejaký vtip alebo omyl. Prosím povedzte mi že to je omyl. Nikdy som deti neplánoval. 

,,P-Prosím?" Ozval som sa nervózne. 

,,Callie. Vaša dcérka. Súd ju pripísal vám." Posadil som sa. Z nejakého dôvodu mi zostalo zle. 

,,A-A.. Je to isté, ž-že... že je to naozaj moje.. moje dieťa? Nie.. nie je to o-omyl?" Koktal som sa. Deti nenávidím, sú to len sprostí parchanti čo si myslia, že si môžu dovoľovať čo chcú a do koho chcú. Nemám nervy sa starať o nejaké decko, ktoré ma oberie o peniaze a potom aj tak zmizne a založí si vlastný život a mňa už nikdy pozrieť nepríde. 

,,Je to isté pane. Callie vás čaká v detskom domove tu v Londýne." Povedala a zložila. Úžasné, naozaj úžasné. Vstal som z postele a obliekol som sa. Upravil som si vlasy a dal som si voňavku. Vzal som si veci a vyšiel som z domu. Nastúpil som do auta a šiel som k decáku. Keby môžem, nechám ju tam, ale už len preto, lebo kedysi to bola moja spermia, aspoň to s ňou skúsim. Callie.. Bože tak sprosté meno. Nemohla jej dať lepšie meno? 

Zaparkoval som a vystúpil som. Pred dvermi čakala pani s malým dievčatkom. Malo na sebe ružové šatočky, pančušky a hnedé vlnité vlásky mala vypnuté v cope a hlavu jej zdobilo kopec sponiek a mašličiek. Pozrela na mňa. Mala moje oči. Preboha.. Možno to nebude ani tak zlé. Pani mi dala podpísať pár papierov a dala mi Callie do mojej starostlivosti. 

,,Ty si môj tato?" Spýtala sa ma zatiaľ čo som jej veci nakladal do kufru auta. 

,,Hej." Zatvoril som kufor a vzal som ju na ruky. Nebola moc ťažká. Jej drobná pästička mi letela k tvári. Vrazilo mi práve štvorročné dievčatko? 

,,Daj ma dolu! Daj ma dolu!" Trepala sa. Posadil som ju do auta a pripútal som ju. Zavrel som dvere a nasadol som. Pre istotu som zamkol auto aby si neotvorila dvere. Prevliekla sa cez pás a postavila sa. ,,Nepáči sa mi to tu!" Kričala. 

,,Mohla by si si prosím sadnúť?" Nemal som náladu sa nad ňou rozčuľovať. Očividne to bolo jedno z tých zle vychovaných detí kde im matka povie prosté rob si čo chceš a daj mi pokoj.

,,Nie! Chcem domov!" Začala skákať po sedačke až si nakoniec udrela hlavu. Sadla si a rozplakala sa. 

,,S tebou to bude ešte ťažké." Povedal som si skôr pre seba a opäť som ju pripútal. Naštartoval som auto a opatrne som šiel domov. Neprestávala plakať a kopala nohami. Udrela nohou do rádia. ,,Dosť!" Zvýšil som hlas a prudko som zabrzdil. Callie stíchla a vyplašene na mňa pozrela. ,,Mohla by.. mohla by si byť ticho a neničiť mi auto?" Pozerali sme na seba. Bola ticho. Pokračoval som teda v ceste. Obaja sme mlčali. 

Zastal som pred domom a vystúpil som. Obišiel som auto a otvoril som jej dvere. Vybral som ju z auta a chytil som ju za ruku. Mrvila sa a ťahala ma preč. ,,Musím ti vybrať veci, vydrž." Nepúšťal som ju. Predsa len... Môže mi utiecť. 

,,Mne treba cikať!" Ťahala ma do domu. Neviem koho mám ľutovať viac.. Seba alebo Skittles. 

,,Dobre." Zamkol som auto a šiel som s ňou dnu. Odomkol som a k nohám sa nám hneď priplietla Skittles. 

,,Cica!" Vytrhla sa mi a potiahla Skittles za chvost, no potom ju začala hladiť. ,,Ty si krásna!" Objala ju a Skittles na mňa vyplašene pozrela. Nevedela čo sa to deje a koho som to sem priviedol. Usmial som sa. Aspoň na chvíľu nerobí zle mne. 

,,Volá sa Skittles." Povedal som a Callie na mňa pozrela. 

,,Je tvoja?" Zvedavo sa vypytovala. 

,,Áno." Vzal som ju za ruku. ,,Chcela si na záchod." Šiel som pomaly do kúpeľne, robil som krátke kroky aby za mnou stíhala. Vyzliekol som ju a vysadil som ju na záchod.

,,Smiem sa kúpať?!" Vykríkla radostne pri pohľade na vaňu. 

,,Večer." Usmial som sa. 

,,To je neskoro! Chcem teraz! Teraz teraz teraz!" Panebože... Dnes to bude ešte zaujímavý deň. 

Follow _Iza_bella_

R. 🌹