Daddy's Little Devil L.S.

2. Kapitola

Podarilo sa mi ju prehovoriť, že bude musieť spať so mnou na jednej posteli a, že hneď ráno pôjde do novej škôlky. Prezliekol som ju do jej pyžama a ona začala protestovať, že nechce ísť spať a maminka ju nechá pozerať telku ešte dlho. ,,Lenže ja nie som maminka." Usmial som sa. ,,Spať Callie." Pozrel som na ňu. Skrivila tváričku a rozplakala sa. 

,,Chcem rozprávky!" Hodila sa o posteľ. Sledoval som divadlo, ktoré robila. Hádzala sa o posteľ a rozhadzovala prikrývku a vankúše. Povzdychol som si a pozrel som na hodiny. Bolo osem hodín. 

,,Dobre ale len pol hodinu." Vzal som ju na ruky a šiel som s ňou dole do obývačky. 

,,Anooo!" Víťazne zatlieskala. Zasmial som sa sám pre seba a posadil som ju na gauč. Priniesol som jej, jej nedopitý čaj a zapol som jej detský kanál. Pokojne pozerala rozprávku a ja som vošiel do hosťovskej izby, kde bude Calliena izba. Ponosil som tam jej veci. Bude tu treba vymaľovať a vymeniť nábytok.  Zatiaľ teda bude spať so mnou. Pozvliekal som povliečky čo boli na posteli. Sadol som si na posteľ. Bude to drsné. Stále neverím tomu, že mám dieťa, ktoré som ani nikdy nechcel. Prešiel som si rukou cez vlasy a vstal som. Šiel som do kúpeľne a pozrel som na seba do zrkadla. Preboha však ja vôbec nevyzerám ako otec. Ľudia čo majú deti sú večne unavení a podráždení. Dokonca to s deťmi ani neviem. 

Opatrne som šiel do obývačky. Callie opakovala farby po Mickey Mouseovi v telke. Sadol som si k nej. Nič iné mi nezostávalo. Skittles mi skočila do lona a obtrela sa o moje čierne tričko na, ktorom po nej zostala srsť. ,,Zasa meníš srsť?" Len pokojne zapriadla a ľahla si do môjho lona. Začal som tú tučnú guču chlpov hladiť. ,,Počuj. Máš nejakú kamarátku alebo tak nejak? Kam by si mohla ísť po škôlke?" Pozrel som na Callie.

,,Prečo!" Pozrela na mňa. 

,,No ja nebudem doma. Mám prácu." Vyložil som si nohy na stôl a na Callienej tvári sa objavilo znechutenie. 

,,Fuj. Smrdia ti nohy! Ble! Si nechutný!" Dala si ručičku na nos. 

,,Som doma. Smiem to robiť." Presne takéto bola aj Frederica. Vadilo jej úplne, ale že úplne všetko. Ak toto decko bude mať povahu ako ona, nechcem ju tu. 

,,Nie nesmieš!" Udrela ma do stehna. Zamračil som sa. Vzal som ovládač a vypol som telku. Hodil som ho na stôl.

,,Ideš spať aby bolo jasné!" Zvýšil som hlas a ona sa rozplakala. Skittles sa vyplašila a skočila na kreslo. Pozorovala odtiaľ Callie. Povzdychol som si a priblížil som sa ku Callie. Vykríkla a nohy si pritisla k sebe. 

,,Chcem maminku!" Áno aj ja chcem aby tu bola a nemusel by som ťa mať ja. Vzal som ju na ruky. V momente ako som ju zdvihol som na gauči uvidel mokrý fľak. Tá malá sa počúrala. 

,,Ty sa nevieš pýtať na záchod?" Pozrel som na ňu. Celkom som sa bál, že má problém s pocikávaním sa. 

,,Viem." Pozrela sa na mňa. 

,,Urobila si to naschvál?" Šiel som s ňou hore. Nepovedala ani slovo. ,,Takže si to urobila schválne. Callie." Zamračil som sa a postavil som ju pri posteľ. Vzal som jej čisté gaťky a pyžamo. Podal som jej to. ,,Prezleč sa." 

,,Ja neviem ako!" Zasa sa rozplakala. Povzdychol som si a prezliekol som ju. Dal som ju do postele a poriadne som ju prikryl. Dal som jej, jej plyšové hračky pri ňu a zhasol som, na čo sa ozval výkrik. Znovu som rozsvietil. 

,,Preboha čo je zasa." Pozrel som na ňu. 

,,Nechcem tmu. Bojím sa." Povedala. Zasvietil som jej lampičku a zhasol som svetlo. Odišiel som. Vzal som si kefu, vodu a Vanish. Začal som drhnúť gauč. Párkrát sa mi stalo že sa mi na gauč počúrala Skittie, no ona nebola naučená na záchod, zatiaľ čo Callie to urobila schválne. Naviac nie je tak hlúpa, aby sa nevypýtala. Vytočilo ma to. Nemám peniaze na nový gauč a nebude mi tu na všetko čúrať. 

,,Ocko!" Zakričala. Doriti čo je zasa. Šiel som za ňou a vošiel som do izby. 

,,Čo.. čo je tak súrne, že nevieš spať." 

,,Chcem napiť." Posadila sa. Priniesol som jej teda z obývačky čaj, ktorý som dal ohriať do mikrovlnky. Podal som jej ho a čakal som kedy sa napije. Pila neskutočne pomaly až mi prišlo, že to robí naschvál lebo nechce spať. Odložila to na stolík. Poprial som jej dobrú noc a šiel som dočistiť gauč. 

Konečne som mal hotovo a mohol som si urobiť domácu pohodu. Šiel som si teda do kuchyne po kurací šalát, čo som mal ešte zo včera. V to na mňa opäť zakričala Callie. Myslel som si, že už dávno spí. Šiel som hore. ,,Čo je to tentokrát." 

,,Maminka mi vždy číta rozprávku a potom mi dá pusinku na dobrú noc." Objímala zajka. 

,,Zabudni. Ja ti nič čítať nebudem. A pusu si odmysli tiež. Očúrala si mi gauč. To sa naozaj nerobí." Bol som nahnevaný. Ona sa opäť rozplakala. Povzdychol som si a odišiel som. Zavrel som dvere. Po dnešku som bol vyčerpaný. Vzal som si svoje jedlo a sadol som si na čistú polovicu gauču. Zapol som si akčný film a jedol som pomaly. Z celého dňa som bol hladný a unavený. Naviac som dnes ešte nebol v sprche a som spotený a smrdím ako tchor. To je asi jediná vec v čom mala Callie pravdu. Že smrdím. I keď to od nej voči mne bolo hrubé a nevychované. 

Už som driemal a čosi mi vylizovalo misku od šalátu, keď som začul zavŕzganie schodov a následne drobné krôčiky. Chcel som to ignorovať, pretože som si myslel, že sa mi to len zdalo, keď sa zrazu v telke ozval hlas princezny Celestie z rozprávky My Little pony. Kedysi som to pozerával so sestrami. Otvoril som oči a uvidel som Callie. ,,Prečo zasa nespíš." Ozval som sa ospalo. 

,,Je ráno." Pozrela na mňa. Pozrel som na mobil. A mala pravdu. Bolo šesť ráno. Zaspal som na gauči a myslel som si, že som len na desať minút zaspal. Vstal som. 

,,Idem ti urobiť raňajky." Odišiel som do kuchyne a začal som jej robiť toasty. Na nič iné som čas nemal. Urobil som jej k tomu čaj a zaniesol som jej to. ,,Pozeraj. Nikomu neotváraj a nikam nechoď." Iba prikývla a pozerala rozprávku. Dal som Skittles jesť a šiel som sa hore osprchovať. 

Dosušil som si vlasy a šiel som do izby. Vybral som jej veci do škôlky a šiel som za ňou dole. ,,Prezlečiem ťa." 

,,Treba mi na záchod!" Vyhŕkla. Vzal som ju na ruky a šiel som s ňou do kúpeľne. Dal som jej dole nohavice a nohavičky a posadil som ju na záchod. Pridržiaval som ju a čakal som kedy sa vyciká. 

Prezliekol som ju a obul. Povedal som, že už je čas ísť do škôlky, no ona nechcela a stále protestovala, že ona do novej škôlky nechce. Nakoniec som ju vzal na ruky a šiel som s ňou do auta. Pripútal som ju a nastúpil som. 

,,Prečo nemôžme ísť peši! S maminkou som chodila peši!" Sťažovala sa. 

,,Pretože ja som unavený a mám auto." Šiel som pomaly ku škôlke.

Tu nastal ešte väčší problém. Začala kričať, že ona tam nejde, že ona nechce a ľudia sa po nás otáčali. Presne tak. Mali ma za neschopného otca, čo si nevie ustrážiť decko. ,,Chcem tancovať!" Vykríkla zrazu. 

,,Doriti budeš tancovať keď tam pôjdeš!" Zvýšil som hlas. Mal som nervy, neustále sa mi vyšmykovala z rúk a utekala preč. 

,,Dobre." Prestala sa brániť a išla sama poslušne do škôlky. Vydýchol som si a konečne som vstal. ,,Čakaj!" Ozval sa za mnou jej hlások. Kvokol som si a ona ma objala. ,,Stále ťa neznášam." Zarehotala sa a odišla. No aspoň, že je úprimná. 

R. 🌹