Daddy's Little Devil L.S.

3. Kapitola

Dnes mi celý deň hlavou behali jej slová. To, že ma nenávidí... Predsa nemôžem byť až tak zlý otec. Som práve na ceste za ňou do škôlky. Na sedadle vedľa mňa bolo jedlo z MC Donaldu. Nebol som nejak extra schopný vo varení. Budem sa to však musieť naučiť. Zaparkoval som auto a šiel som do škôlky. Vošiel som dnu a vyhľadal som triedu kde je Callie. Jemne som zaklopal a nazrel som dnu. Kreslila si. ,,Callie." Ohlásil som ju, aby šla ku mne, no ona sa ani nehla. Pozrel som na učiteľku.

,,Callie prišiel po teba ocko." Povedala jej a Callie pozrela k dverám. Poupratovala si po sebe a šla ku mne.

,,Pôjdeme tancovať?" Spýtala sa ma. Povzdychol som si. Neustále sa ma pýta na tanečnú. Keby som ju tam dal, na pár hodín by som sa jej zbavil. 

,,Uvidíme." Vzal som ju za ruku a šiel som do šatne.

,,Povedal si, že keď sem pôjdem tak budem tancovať!" Dupla si. Ignoroval som to a šiel som do šatne. Vošli sme dnu. 

,,Prezleč sa." Sadol som si na lavičku a čakal som. Callie ma na moje prekvapenie poslúchla a začala sa obúvať. Sledoval som ju. Vždy, keď to vyzerá byť lepšie, tak si poviem, že to nebude až tak zlé. No potom do toho vstúpi Callie a všetky moje predstavy o dokonalom otcovi mi zničí. Nie je to zrovna dobre vychované dievčatko. Je rozmaznaná a za každú vec, ktorú nedostane si dupne. 

,,Som! Poďme tancovať!" Ona ma s tým asi neprestane otravovať však? 

,,Povedal som, že uvidíme. Ideme domov." Stíchla. Bol som za to z časti rád, no vedel som, že ma v jej malej diabolskej dušičke nenávidí. Povzdychol som si.

,,Tak teda dobre, ale nezvykaj si na to, že ti ocko všetko dovolí." Nazval som sa práve ockom? Asi mi začína hrabať.

,,Vyhrala som! Vyhrala som!" Radovala sa. Prekrútil som očami a na internete som si vyhľadal tanečnú školu pre malé dievčatká. 

,,A čo chceš tancovať?" Pozrel som na ňu. 

,,Balet! Budem Balerína ako Barbie!" Potešila sa. Toto bude ešte ťažké...

***

Je ďalší deň. Malá už je dávno v škôlke a čo chvíľu by som mal ísť po ňu. 

Rozlúčil som sa so Skittles a šiel som teda po ňu. Vedel som, že po škôlke ju musím zaniesť na tanečnú. A bohužiaľ, tam zostať s ňou, pretože chce aby som sa díval. 

Zaparkoval som na parkovisku pred škôlkou a vystúpil som. Šiel som ku vchodu, no vyšiel odtiaľ akysí chlapec, potkol sa a spadol na mňa a ako inak, Louis Nemehlo Tomlinson spadol s ním. Pozrel som naňho. V jednej ruke zvieral mobil a peňaženku a v druhej latte, ktoré skončilo na mne. Chlapec sa hneď pozbieral a začal sa mi ospravedlňovať, zatiaľ čo ja som stále ležal na zemi a hľadel som naňho ako na prízrak. Mal dokonalé zelené oči, akoby som sa díval na dva kamienky smaragdu v jeho očiach. Dofrasa Louis odkedy si ty na chlapov. 

Opatrne som sa posadil a pozrel som naňho. ,,Veľmi ma to mrzí, som naozaj nemehlo, bola tá košeľa drahá? dám vám ju vyčistiť." Ospravedlňoval sa a vyzeral vyplašene. A ja som stále nepovedal ani slovo. Pozeral som naňho. Potom mi však doplo čo povedal. Či bola moja košeľa drahá. Pozrel som na ňu. Celá bola hnedá od latte. Len som sa nad tým pousmial. 

,,Nebola drahá." Pozrel som naňho. Neklamal som. Kúpil som ju minulý rok v secondhande. Ale taký detail vedieť už nepotrebuje. A taktiež nepotrebuje vedieť, že pracujem v Tescu. Všimol som si tú malú iskričku radosti, že nezničil nejakú drahú košeľu, v ktorej mi aj tak teraz bolo neskutočné teplo a mal som pocit, že ma o chvíľu uškrtí okolo krku. Zrazu mi bola tesná. 

,,Naozaj ma to veľmi mrzí. Pomôžem vám vstať?" Chystal sa odložiť si na zem mobil a peňaženku, no ja som ho zastavil. Postavil som sa sám. Popravde som nečakal, že bude odo mňa vyšší, no až taký rozdiel v tom zasa nebol. No bolo jasné, že on je mladší ako ja. 

,,Nič sa nestalo, bola to nehoda." Jemne som sa naňho usmial aby som ho uistil, že je všetko naozaj v poriadku. 

,,Môžem vás pozvať na kávu, pracujem v miestnej kaviarni." Vyšplechol zo seba rýchlo a očerveneli mu jemne líca. Hanbí sa. 

,,To znie lákavo, ale nechcem vás obťažovať um..." A presne takto som sa chcel dozvedieť jeho meno. 

,,Harry." 

,,Harry." Zopakoval som jeho meno. Znelo tak krásne a vznešene. Krásny Harry s ešte krajšími očami a ružovými líčkami. 

,,Nebude ma to obťažovať, budem rád." Usmial sa. Viem si ho dokonalo predstaviť ako v zime podáva do rúk malých detí teplý čaj a rozdáva im žiarivý úsmev, pýta sa ich na ich deň a potom im s úsmevom máva na odchod. Deti... Callie! 

,,Preboha." Uvedomil som si, že som zabudol na svoju dcéru. ,,Počkáte ma tu prosím minútku? Dohodneme sa len... mám v škôlke dcérku." Rozbehol som sa do škôlky a zaklopal som na dvere od jej triedy. Učiteľka ma pozvala ďalej a ja som otvoril dvere a zavolal som Callie. Učiteľka mi povedala, čo všetko by som si s ňou mal zopakovať. Ja som len chápavo prikývol. ,,Callie bež sa rýchlo obliecť, ocko si musí ešte niečo vybaviť." Callie sa na mňa zmätene pozrela, ale poslúchla ma. 

,,Nejdeme tancovať?" Pozrela sa na mňa keď si dávala topánočky.

,,Ideme, ideme. Ale ocka... ocka niekto čaká vonku a.. jednoducho si pohni." Bál som sa, že odíde. Hneď ako sa obliekla som ju vzal za ruku a šiel som s ňou von. Nenápadne som si vydýchol, keď tam stále bol. Usmial som sa a šiel som k nemu.

,,Ocko kto je to? kto je to? Ty ho poznáš?" Pýtala sa ma Callie. 

,,To je Harry, Callie." To bolo všetko čo som jej na to povedal. Harry sa pousmial. ,,Tak teda môžme ísť.. Kedy máte čas?" Spýtal som sa ho. Pozrel na mňa a očervenel. 

,,N-nebude vaša žena žiarliť však?" Spýtal sa trochu neisto. 

,,Nemám ženu... Mám len Callie..." Harrymu sa jemne rozšírili zreničky a poklesol mu úsmev. Mrzela ho tá otázka. 

,,Mám čas zajtra na obed." Ozval sa jemným hláskom. 

,,Dobre tak zajtra na obed." Usmial som sa. 

,,A smiem.. smiem vedieť vaše meno?" Pozrel sa na mňa. 

,,Louis. Volám sa Louis." 

Pardón za dlhú neaktivitu. ✌

R. 🌹