VII.

104 13 3
                                    

"Čo tu robíš Matthew?" prekvapene som naňho pozerala.

"Prečo si neprišla?" mračil sa a ešte stále stál medzi dverami.

"Odpovedáš otázkou?" povedala som, postavila sa a pomaly kráčala k nemu.

"Nemôžem?" Usmial sa a podišiel ku mne. Dotýkali sa nám len končeky prstov. No potom mi to došlo. Čo to zase robím? Odtiahla som sa.

"Deje sa niečo El?" odmlčal sa.

"Nič, vôbec nič z tohto čo sa deje nie je dobré."

"Ako to myslíš?"

"Pozri neviem čo odomňa očakávaš. Doteraz nerozumiem čím som ťa zaujala. Totiž nemám veľmi v láske večierky a ani iné spoločenské akcie...Chcela som pokračovať no skočil mi do reči.

"Elizabeth, mne je úplne jedno, že nechodíš na každú druhú párty v New Yorku. Úplne to chápem, ja som taký istý. Nič neočakávam a ak mi povieš že mám odísť, odídem." Pozerala som mu priamo do očí. Bola som pevne rozhodnutá, že ho pošlem preč. No, niečo sa vomne zlomilo a ja som to nemohla urobiť.

"Nie,"zvolala som.

Chytil mi dlaň do tej svojej. Opäť som sa zapozerala na jeho dokonalé tetovania.

"Zostanem s tebou. Môžme sa ísť prejsť a rozprávať sa." Chytil prameň mojich vlasov a zastrčil ich za ucho. Začervenala som sa. Nebola som nato zvyknutá. Zaškeril sa, potiahol ma a o pár sekúnd už sme stáli vonku. Bolo mi jedno, že ma bude otec hladať. Alebo, že mám na sebe len tielko aj keď je chladný večer. Na tieto veci som ani len nepomyslela. Pretože v tej chvíli ku mne podišiel Matthew, chytil moju  tvár do svojich rúk a bozkával ma. Stále mi to pripadalo neskutočné.

" My life is a joke and I'm not even laughing anymore "Where stories live. Discover now