VI.

127 16 4
                                    

Neprítomne som prikývla, usmiala sa a o pár minút neskôr som už sedela v metre. Čo som to do riti spravila? To naozaj musím vždy všetko posrať ?! Ak by som si vybrala jedného, tak ublížim tomu druhému... No to určite nechcem. Odomkla som dom, položila otcové dokumenty na stôl a

pobrala sa do kuchyne najesť sa. Stále som rozmýšľala či na niečo neprídem. Nič. Vôbec nič ma nenapadalo. Dám si horúcu sprchu a potom sa rozhodnem. No hneď ako som vyšla z kúpeľňe, stále

som nevedela čo robiť. Bola som taká sklamaná. Konečne som mohla spoznať niekoho, kto sa nesprával ako na Upper East Side. No Obidvaja boli takí milí a ja nechcem ani jednému z nich ublížiť. Teraz si akurát budú o mne myslieť, že som ich len namotala alebo čo... Je to pre ich dobro. Zostávam doma. Miesto šiat na párty som si obliekla šedé teplákové kraťase a čierne tielko. Vlasy som si dala do copu aby mi nezavadzali, sadla si do kresla a obidvom poslala tú istú správu, o tom že neprídem. O pár sekúnd Zach odpísal: "To ma mrzí dufám že nabudúce sa vidíme ;)"

To iste. Pomyslela som si. Čakala som či Matthew odpíše, no nedočkala som sa. Zaspala som v kresle, smiešne uložená. Zobudili ma až zvuky, ktoré som počula z dola. Určite otec. Pozrela som na telefón bolo 21:30 a Matthew stále neodpísal. Nevedela som čo robiť, keďže sa mi vôbec nechcelo spať. Zvuky sa približovali a ja som očakávala otca v mojej izbe. No zostala som milo prekvapená. Medzi dverami stál Matthew. 

Je to kratšia časť tak sa ospravedlňujem :) Dúfam, že to aj číta niekto iný než Natalinka :D Máte sa ešte načo tešiť :)

" My life is a joke and I'm not even laughing anymore "Where stories live. Discover now