"Teší ma" zvolal a usmial sa na mňa. Prekvapene som naňho hľadela a premýšľala.Je to on? Nie. Určite to nie je on. Ale tak strašne sa mi naňho podobal.
"Počkať, starší syn?!" Až po chvíli som zistila, že som to povedala nahlas.
"Áno Matthew má ešte mladšie dvojča," ozval sa jeho otec. Už mi to všetko začínalo dávať zmysel.
Pomali sme sa presúvali k stolu. Kým si Matthew sadal, stihla som si ho premerať očami. Mal dlhšie kučeravé čierne vlasy a ľavý bok mal vyholený. No tvárou sa pomerne dosť podobal na svojho brata. Aj on hľadel na mňa.
Po chvíli som začala pomaly jesť, no stále som bola myšlienkami úplne inde. Keď sme dojedli, jeho otec sa ozval: " Matthew, choď jej to tu poukazovať prosím, my ešte musíme niečo vyriešiť."
Vošli sme do jednej z izieb s veľkou terasou, kráčal k nej a otvoril dvere. Keď už sme stáli vonku spýtal sa: " Poznáš môjho brata?"
"Nie. Pár- krát som ho zazrela v metre." Po chvíľke ticha vytiahol balíček cigariet a ponúkol ma. Vytiahla som si jednu. On sa ku mne naklonil a zapáli mi ju. Pozeral sa na mňa.
"Čo je?" Nemala som z toho dobrý pocit. Vystrel ruky a pomaly mi rozpustil vlasy z drdolu.
"Takto si krajšia." jemne sa usmial. Mala som pocit, že sa to deje len v mojej hlave. Všetci sa mi vždy smiali, že som škaredá, nadávali mi a on mi to len tak povedal, aj keď ma poznal možno pol hodinu.
"Prečo tie vlasy?" spýtal sa a obkrútil si jeden z mojich modrých prameňov okolo prstu.
"Chcelo to zmenu." povedala som.
"Pristane ti to." Ešte chvíľu na mňa hľadel a potom si zapáli cigaretu aj on. Pozerala som na jeho ľavú ruku. Nedalo mi to. Chytila som ju a prezerala som si všetky jeho tetovania. Prekvapilo ho to, no len na mňa hľadel. Neskutočne sa mu hodili.
"Ako reagoval otec?" spýtala som sa.
"Najprv ma skoro vyrazil z domu, no musel si zvyknúť," zasmial sa. Pripadalo mi to akoby som, ho už dlhú dobu poznala, aj keď sme tam sedeli len chvíľu. Nepotrebovali sme sa ani veľmi rozprávať, len sme si užívali čerstvý vzduch okolo nás. O pár sekúnd sa ku mne naklonil, chytil mi tvár do jeho rúk a pobozkal ma. Všetko to čo ma trápilo, na okamih zmizlo a on akoby to vedel.
YOU ARE READING
" My life is a joke and I'm not even laughing anymore "
RomanceUž od malička som zažívala šikanu, neskôr sa to zlepšilo- vlastne iba kvôli môjmu otcovi, ktorý si pohovoril s riaditeľom. Potom mi už dali pokoj, no je jasné, že ma neznášali ešte viac. To bola ešte základná, teraz v New Yorku chodím na jednu zo st...
