lovely (changlix /Stray Kids)

XVI - i need talk to you

Nasledujúce dni sa ChangBin a Felix obchádzali. Teda, Felix obchádzal ChangBin-a a každý jeho pokus o konverzáciu šmaril do koša s tým, že nech mu dá pokoj. Bol ranený, dotklo sa ho to, čo spravil. Snažil sa učiť žiť bez neho, hoci to bolo ťažšie než si dokázal predstaviť. Nevedel, či to dokáže. Či dokáže prežiť bez jeho sladkých pier a mocných objatí, ktoré mu venoval vždy keď mu bolo najhoršie.

Felix

Sedel som v štúdiu. Sám. Chalani sa šli totižto najesť, ale ja som nebol hladný. Jedlo bola posledná vec, na ktorú som práve myslel. Hľadel som do mobilu, keď sa otvorili dvere a stála v nich MinHae.

To bude zasa kázanie.

,,Si sám?" spýtala sa.

,,Ak ťa poslal on, tak rovno môžeš odísť," zamrmlal som.

,,Neposlal ma nikto, len si chcem užiť chvíľu ticha. Takže, si sám?" spýtala sa znovu a ja som prikývol.

Prisadla si ku mne a spokojne sa oprela. Mala na sebe čierne nohavice a čiernu mikinu. V rukách mala tablet, ale zdalo sa mi, že je smutná.

,,Deje sa niečo?" spýtal som sa.

,,Nič, dôležité. Len som unavená z tých bláznov," pousmiala sa.

,,Nechceš si vziať dovolenku?" spýtal som sa.

,,A dorm ľahne popoľom," zasmiala sa a ja som sa pousmial. Nastalo ticho. Takéto príjemné ticho, v ktorom by som bol schopný zotrvať navždy.

,,Bolí to?" spýtala sa potichu.

,,Viac, než sa zdá," odvetil som.

,,Zvládaš to?"

,,Nie."

,,Uvažuješ o odchode?"

,,Zatiaľ, nie."

,,Čo ťa zabije skôr? Zlomené srdce alebo tá začínajúca anorexia?" pozrela na mňa.

,,Asi oboje," vydýchol som.

,,Vieš, ja a Yugyeom sme spolu nejaký ten piatok. A obaja sme narobili hlúposti. Ja som sa bozkávala s BamBam-om, on ma zasa klamal v tom, kam ide a čo robí, ale ku koncu, keď sme stáli oproti sebe a zdalo sa, že náš vzťah je u konca... ja neviem si predstaviť dem, že by mi nezdvihol tlak alebo by som pri ňom nezaspávala. Milujem ho a ty, miluješ ChangBin-a aj keď spravil kolosálnu chujovinu. Len sa hneváš a to je pochopiteľné, ale nemôžeš sa hnevať večne. Odpusť si a odpusť jemu. Ak máte spolu zostať, zostanete, ak nie, tak bohužiaľ," usmiala sa a dala mi bozk na líce. V tom sa z vedľajšej miestnosti ozvala rana ako z dela.

,,Ach, budem dúfať, že to je len Jackson, ktorý sa zdrbal zo stoličky," povzdychla si a už jej nebolo.

O pol hodinku sa dovalili chalani, ale ja som nevnímal. V hlave som si prehrával slová, ktoré mi MinHae povedala. Možno, má pravdu. Ak máme byť spolu tak budeme, ale ak nie, tak je to v poriadku.

Musí to byť v poriadku.

Domov sme sa vrátili až v noci. Všetci zaliezli do izieb iba on si šiel sadnúť na terasu.

Podišiel som k nemu a sadol si ma lehátko oproti.

,,Deje sa niečo?" spýtal sa ma.

,,Potrebujem s tebou hovoriť."