lovely (changlix /Stray Kids)

VII - idiocy

Felix

Spal. A ja som sa na neho díval. Spokojne si obímal moju perinu. Včera som sa mu vyznal. Čakal som, že niečo spraví. Pousmeje sa, niečo povie, ale on nič. Len sa na mňa díval. Ako vždy. Vždy sa len díval.

Neviem, čo k nemu cítim. Ak ešte niečo cítim. Možno bude lepšie, ak budeme len priatelia. Áno, len dobrí priatelia.

Skopol som ho z postele, aby sa konečne prebral.

,,Heeej!" zamrnčal.

,,Dobré ráno," pozsravil som a vstal z postele.

,,No, ako komu," a tiež sa postavil. Boli sme skoro rovnako vysoký, ale ja som sa vždy cítil menší.

,,Nemáš mi kradnúť perinu," poznamenal som a založil si ruky na hrudi.

,,Ale no, mrzutko," zasmial sa ChangBin a pohladil ma po ramene. Stuhol som, ale neodtiahol sa.

Ale on sa pousmial.

,,Rozmýšľal som," začal som a on na mňa spýtavo pozrel.

,,Budeme kamaráti, dobre? Ja neodídem zo skupiny a na to, čo bolo zabudneme," navrhol som a natiahol k nemu ruku.

,,K-Kamaráti? No, d-dobre," stisol mi ruku a ja som sa pousmial.

,,Tak, už pôjdem," pustil mi ruku a odišiel.

Začal som uvažovať, či som neurobil hlúposť.

ChangBin

Vošiel som do izby a zhlboka sa nadýchol.

Posral som to.

Sadol som si na posteľ a prehrabol si vlasy. Kamaráti? Vážne, kamaráti? Včera som ho mal chuť pobozkať! Ale prečo som to nespravil?

,,Som debil," zamrmlal som a hlavu zaboril do vankúša.

,,Povedz mi niečo, čo neviem," začul som Chana, ktorý vyšiel z kúpeľne.

,,Posral som to," pretočil som sa na chrbát.

,,Čo si zas spravil?" sadol si ma svoju posteľ.

,,Milujem ho."

,,Koho?" vyhŕkol Chan.

,,Felix-a," odvetil som.

,,Oh, no... a čo chceš teraz robiť? Felix odchádza zo skupiny a teba nechce, ani vidieť."

,,Bol som pri ňom. Celú noc, ale dnes ráno povedal, že neodchádza zo skupiny, a že my budeme len kamaráti. KA-MA-RÁ-TI!" zakňučal som.

,,Bože, zmuž sa! Fňukáš mi tu ako nejaká ženuška. Veď pozvi ho niekam. Niečo, ako udobrovacia večera," mykol ramenami a odišiel z izby.

Chan je síce pako, ale má geniálne nápady. Vystrelil som z postele a utekal do izby, kde správal Felix. Zaklopal som a vošiel dnu. Felix ležal na posteli a pozeral do mobilu.

,,Felix?" oslovil som ju potichu.

,,Áno?" pozrel na mňa.

Videl som na ňom, že má zo mňa strach.

To nechcem.

,,Nechceš ísť večer do mesta?" spýtal som sa.

,,S chalanmi?"

,,Nie, len my dvaja. Ber to ako udobrovaciu večeru," usmial som sa.

,,Uhm, no... dobre. O siedmej?" navrhol.

,,Môže byť. Tak, ahoj," pozdravil som a namieril si to do kuchyne.

Hádam, že nerobím žiadnu hlúposť.