lovely (changlix /Stray Kids)

||| - i love him

Felix

Stál som oproti nemu a zhlboka sa nadýchol. Jeho nahnevaný pohľad ma prepaľoval skrz na skrz a ja som sa ho začínal báť.

,,P-Prepáč, h-hyung," vypadlo zo mňa a podával som mu jeho denník.

Podišiel ku mne a vytrhol mi z ruky. Následne ma  chytil za predlaktie a pevne stiskol.

,,H-Hyung!" vyhŕkol som, ale on svoj stisk nepovolil.

,,Ani nevieš, ako ťa nenávidím! Kvôli tebe nám dvakrát zatrhli debut, kvôli tebe sme museli oveľa viac makať a dokazovať okoliu, že na to máme! Ostatní možno zabudli, ale ja nie! Nenávidím ťa! Neprekvapuje ma, že tvoja rodina ťa nedporuje. Prečo nejdeš skákať s kengurami a nás necháš napokoji, hm?!"

Kričal, ale ja som už ani nevnímal. Celé moje vnútro sa rozpadalo na drobné kúsky. Nevnímal som, že na mňa kričí. Nezáležalo ma tom.

,,Počúvaš?!" zhúkol a sotil ma do steny, o ktorú som nepríjemne narazil chrbtom.

,,CHANGBIN!" začul som Chan-a a zdvihol zrak. Chalani stáli medzi dverami a vyjavene na nás zízali. Zrejme nikto nečakal, že ChangBin dokáže byť takto agresívny.

Ani ja nie.

Postavil som sa na nohy a pozrel na ChangBina, ktorého oči neskrývali hnev.

Sklopil som zrak a uklonil sa. Vzal si svoje veci a pobral sa preč. Nečakal som na nich, kým sa dotrepú a nastúpia do auta. Šiel som pešo. Predlaktie a chrbát ma nepríjemne pálili, ale to bolo nič oproti bolesti, ktorá sa odhrávala v mojom vnútri. Moje najhoršie obavy sa stali realitou. Monil ki vyzváňal ako nepríčetný, tak som ho jednoducho vypol.  Plakal som. Plakal som tak, že som takmer na cestu nevidel. Dvakrát ma kvôli tomu, takmer zrazilo auto.

Škoda, že len skoro.

Otvoril som dvere a vyzul si topánky.

,,Vďaka ti Bože," začul som a následne som sa ocitol v objatí Jisung-a, z ktorého som sa, ale hneď odtiahol.

,,Žiadne d-dotyky... prosím," povedal som takmer pošepky. Dotyk cudzej osoby bolo to posledné, čo som potreboval.

Jisung na mňa smutne pozrel a urobil krok vzad.

Len som sklopil pohľad a kráčal hore po schodoch. Na chodbe som sa stretol s ním. Svoj pohľad som mal zarytý do zeme a čakal som kým prejde okolo mňa. Ale on tam stál a zízal na mňa.

,,Felix," vydýchol, ale ja som nareagoval. Po lícach mi len stekali slzy. Podišiel bližšie ku mne a ja som inštinktívne ustúpil vzad.

,,Chápem," povzdychol si a ja som rýchlo utiekol do izby, kde som sa zviezol na posteľ a prepukol hysterický plač.

Netušil som, že zlomemé srdce bolí tak moc.

ChangBin

,,Zaspal," povedal SeungMin a klesol na gauč.

,,Dúfam, že si zo sebou spokojný," zavrčal Chan.

,,Ja naozaj neviem, čo to do mňa vošlo. Proste... nemám ho rád," rozhodil som rukami.

,,Chan, žiadam o povolenie jednu mu vraziť," zavrčal na mňa Minho a viac sa natlačil k Jisung-ovi. Bolo všeobecne známe, že tí dvaja spolu niečo majú. Koľkokrát som ich videl, ako sa bozkávajú alebo obímajú.

Závidel som im.

,,Zamieta sa," odfrkol si Chan a prepálil ma pohľadom,

,,Mrzí ma to, jasné?" pretočil som očami. Ja naozaj Felixa nemám rád, ale z iného dôvodu. Nie kvôli debutu či kvôli tomu, že sme museli drieť jak kone, aby sme každéju dokázali, že sme dobrí. Nenávidím ho lebo mi ukradol srdce. Áno, som do neho zamilovaný a to ma štve. Nechcem znova dopadnúť, tak ako predtým. S výsmechom a ponížením. On bol vždy na mňa milý a ja na neho hnusný. Chcel som, aby mi dal pokoj. Lebo len tak som na neho nemusel myslieť, ale teraz. Keď som videl tie smutné oči. Gratulujem si! Ublížil som osobe, ktorú ľúbim. Naozaj, ľúbim...