Crazy |S.M.| ✔

41.

Na pár sekúnd privriem oči a otvorím ich až vtedy, keď si všimnem, že pod kopcom niekto stál a nemusela som sa namáhať, aby som zistila kto. Shawn.

Nemyslela som si, že to niekedy poviem, no Shawnovu siluetu som spoznala dokonca aj v tme behom stotiny, bez najmenšieho zaváhania.

No akonáhle som si uvedomila, čo videl, ihneď som stuhla. Ústa som mala mierne pootvorené a oči privreté, aby som na chvíľu mohla nevidieť nič okolo mňa.

Vlastne ani neviem prečo ma pochytil taký obrovský strach a hoc to nemusel vidieť celé, nemyslela som pozitívne.

,,Bež za ním." povie Theo a podá mi ruku, aby mi pomohol vstať.

Jeho ruku ochotne príjmem a rýchlo si opraším krátke fialové šaty. Nič v tejto chvíli pre mňa nebolo tak dôležité ako ísť za Shawnom, hoc som netušila prečo to tak je.

Miluješ Shawna. Ozvala sa mi v hlave veta, ktorú vyslovil Theo a odvtedy mi nedala pokoj.

Neustále som musela premýšľať nad tým, či to môže byť pravda, hoc som sa v sebe zakaždým len stratila.

,,Tamaya, choď, kým nebude príliš  neskoro. Prosím ťa, riaď sa už konečne svojím srdcom a nenechaj ho dlho čakať. Uvidíme sa, keď prídeš do Toronta." povie mi Theo na rozlúčku a tuho ma objíme.

Chcela som mu protestovať, že sa vždy riadim len svojím srdcom, keď som si uvedomila presný opak. Moje srdce mi už dlho hovorilo, čo cítim k Shawnovi, no moja hlava na to totálne  kašľala a bolo by to tak aj doteraz, kebyže ma moje city úplne nezradili.

Akonáhle ma Theo pustil, cítila som sa nesmierne zvláštne a dokonca som sa cítila nervózna, no aj napriek tomu som sa rozbehla do nášho domu.

Schody som brala po dvoch, aby som sa čo najskôr dostala až na druhé poschodie, kde som vedela že je.

A mala som pravdu, prechádzal sa po kuchyni s rukami ponorenými vo vlasoch a celý čas si niečo potichu mrmlal.

,,Shawn..." hlesla som, no môj vlastný hlas ma zradil.

Vedela som, že toto nikam nevedie, preto som sa postavila tesne pred neho a pozerala do jeho očí, ktoré boli zbavené hocakej emócie.

Prišlo mi to uňho až priveľmi neprirodzené a dala by som hocičo za to, aby som práve teraz videla jeho žiarivý úsmev, škoda, že to bolo nesplniteľné.

,,Kto to bol?" opýtal sa prvý tichým hlasom.

Mne sa v hlave len prehrávalo, že to videl všetko. Musel, inak by takto nereagoval, čo však bolo pre mňa ešte horšie.

,,Theo." poviem so sklopeným zrakom.

Nemala som tú odvahu dívať sa do jeho oči. Nevedela som presne, prečo sa takto správal, no myslím, že moje srdce niečo tušilo. Možno to všetko cíti aspoň trochu tak ako ja.

,,Aha, takže aj napriek všetkému ťa nájdem, ako sa pri západe slnka bozkávaš so svojím bývalým. Úf, tak to je riadne romantické, dúfam že ste si to užili." odvrkne ironicky.

Úprimne som čakala všetko, no táto reakcia bola prudšia než som očakávala.

Neznášala som sa za to, už len kvôli tomu, že to je skutočne všetko tak ako povedal. Žiaden normálny človek by nebol schopný urobiť to, čo ja.

,,Napriek všetkému?" opýtala som sa nesmelo, načo sa na mňa Shawn len zamračil.

Takto rozzúreného som ho ešte nevidela, hoc mal na to právo, absolútne sa mi to nepáčilo.

,,Myslel som si, že medzi nami je niečo viac, no očividne som sa mýlil." odvrkne a otočí sa na odchod.

,,Aha, takže toto je všetko, čo si mi chcel povedať?! Teraz akože odídeš? To ti nestojím ani za to, aby si si vypočul moje vysvetlenie?!" skríknem po ňom v úplnom zúfalstve.

Neviem, kde sa to vo mne vzalo, no nemala som silu zastaviť niečo viac vo mne, čo konalo namiesto mňa.

,,Popravde to nechcem počuť." odpovie mi pokojným hlasom, čím ma vytočí do nepríčetnosti, aj napriek tomu, že na to nemám právo.

,,Fajn. Rob ako myslíš, aj tak nemám náladu niečo ti vysvetľovať." vybafnem naňho a založím si ruky na prsiach.

,,To je dobre, pretože nemám náladu počúvať to, že by si mi klamala."

No toto skutočne nemal povedať. Mala som pocit, akoby som bola sopka, ktorá každú chvíľu vybuchne a zničí všetko, čo jej bude stáť v ceste.

,,Tak mi povedz, kedy som ti klamala. Vymenuj aspoň jeden raz, ktorý by ťa utvrdil v tom, že mi nemôžeš veriť. Si totiž jediný človek, ktorý vedel o všetkom. Nestačí ti to ako dôkaz? Čo odo mňa vlastne očakávaš?!" skríknem po ňom.

Celý ten čas som si zakusávala do vnútornej strany líca, aby som sa pred ním opäť nerozplakala.

Už som na nič nemala silu, bola som vnútri úplne zničená, chcela som si dať na chvíľu pauzu od všetkého, čo sa v mojom živote stalo, no zaplietla som sa ešte viac.

,,Tamaya, povedala si, že medzi tebou a Theom je koniec, takže si mi očividne klamala." odpovie mi bez najmenšieho váhania a ja si uvedomím, že keďže nás nepočul, skutočne to môže vnímať takto, no ani toto zistenie ma nijako neupokojilo.

,,Medzi mnou a Theo skutočne nič nie je. Možno si niečo videl, no nič si nepočul, Theo mi hovoril, že.... " ťa milujem, chcela som dopovedať, no zasekla som sa v strede vety.

Ešte som nebola pripravená na to, aby som mu odhalila túto pravdu, keďže sama neviem, ako vážne to vlastne je.

,,Čo ti hovoril?" opýta sa ma si stiahnutým obočím.

Bože, ako som dnes nemala náladu sa s ním hádať, no aj napriek tomu, som mu nedokázala ešte povedať všetko, čo by som chcela.

,,Nič." odvrknem.

,,Vidíš, nedokážeš mi ani toto povedať a ako ti mám veriť?" povie to ako samozrejmosť.

,,Čo po mne vlastne chceš? O čo presne ti teraz ide? Ty si mi o sebe nepovedal ani z polovice toľko ako ja tebe. Nemala by som ja neveriť tebe?" poviem mu aj napriek obrovskej hrči v mojom hrdle, ktorá mi zabraňovala aj dýchať.

Bola som úplne bezradná a len som čakala, čo mi na to Shawn odpovie. Bála som sa toho, no zároveň som to potrebovala vedieť.

,,Tamaya, ja..." chcel niečo povedať, no v strede toho celého sa zastavil a pozrel na mňa.

V jeho očiach sa opäť nachádzal aspoň kúsok niečoho, čo som uňho poznala, no nevedela som to presne určiť.

,,Možno som tu s tebou nemala chodiť. Na to, že ťa skoro vôbec nepoznám som ti povedala viac ako hocikomu, no keď mi neveríš, nemalo nič z toho zmysel. Bola to chyba." snažím sa to povedať súvisle a bez vzlykov.

Po vyslovení tohto som sa cítila vo vnútri úplne prázdna. Akoby som nedokázala cítiť nič. Všetken smútok, láska, sklamanie zmizli.

,,Ak to berieš ako chybu, pokojne sa zbaľ a choď naspäť do Toronta." s týmito slovami opustil kuchyňu a zatvoril sa vo svojej izbe.

Zrazu sa vo mne všetko zrútilo. Hocaká nádej bola preč a cítila som takú bolesť, akoby mi niekto vyrval srdce z hrude.

Takto bolí láska. Prebleslo mi hlavou. Je to tak. Možno, keby som si to uvedomila skôr, nič z tohto by sa nestalo.

Bezvládne som sa zošuchla na kolená a tvár ukryla do dlaní, no neexistovalo miesto, kde by som necítila tú mizernú bolesť, ktorá mi len pripomenula, že by som si mala dávať viac pozor na to, čo poviem alebo urobím.