Crazy |S.M.| ✔

32.

S ľahkosťou som zotrela z palubnej dosky zvyšok prachu a pohodlnne sa usadila na prednom sedadle.

Zostala som úplne ticho, hoc sa to Shawnovi nepáčilo. Ja som však nevedela, čo mu mám povedať.

Rozmýšľala som, či ľutujem svoje rozhodnutie zdôveriť sa mu. Bála som sa, hoc som nevedela čoho.

,,Tamaya?" ozve sa Shawn, keď si sadne za volant a pozorne si ma prezrie.

,,Si úplne bledá, nemáme zájsť do nemocnice?" opýta sa ma a siahne mi na čelo.

Len som nesúhlasne pokrútila hlavou a oprela si ju o okno. Nemohla som mu nič povedať. Nevedela som, ako reagovať. Čo ak ma bude teraz brať inak?

Naštartoval motor a zaradil rýchlosť. Sústredil sa na cestu pred sebou, no nie úplne dostatočne, neustále sa pozeral na mňa.

S hlbokým povzdychom som sa odhodlala mu niečo povedať, no moje slová sa mi zasekla v hrdle.

Bola som neuveriteľne nervózna. Skoro som sa až triasla, ruky sa mi potili a ja som nevedela čo s tým.

,,Prosím ťa, povedz niečo." zamumle Shawn rovnako nervózne ako som sa ja cítila.

Len som sa naňho pozrela a rozmýšľala nad tým, o čom by sme sa mohli rozprávať.

,,Ľutuješ, že si mi to povedala, však?" opýta sa naoko v poriadku, no jeho hlas znel tiež sklamane.

Premohla som všetko vo mne, aby som mu na to odpovedala úprimne. Síce som sa bála toho, ako bude reagovať, no musel to vedieť.

,,Bojím sa. Nikdy som to nikomu nepovedala. Neviem aké je to niekomu dôverovať. Zabudla som to." odpoviem mu na hádam všetky jeho otázky.

Keby som mu tak mohla povedať, že len pri ňom som si istá, že mu môžem povedať hocičo. Bola to pravda, no nerozumela som, prečo to tak je. Musela som vedieť odpoveď najprv ja.

,,Možno ťa chápem. Tiež sa bojím niekomu dôverovať. Bojím sa toho, že by to bolo na druhý deň v každých médiach." povzdychne si a zatne sánku.

Bolo jasné, že tento život celebrity miluje aj nenávidí. Sú tam príliš veľké plusy aj mínusy. Nechcela by som takto žiť, svojho súkromia by som sa nikdy nevzdala.

,,Povedal ti už niekto, že nádherne spievaš?" zmení rýchlo tému.

S úsmevom som sa naňho pozrela. Hovorilo mi to veľa ľudí, no uňho som to brala akosi viac. Bola som šťastná, že to povedal.

,,Nerozmýšľala si niekedy nad tým, že by si bola speváčka? Dokázal by som ťa na začiatku presadiť." navrhne Shawn.

Venujem mu zamyslený pohľad. Nikdy som nad týmto nerozmýšľala, no ako som už spomínala, nedokázala by som to.

,,Nie. Ešte stále si jediný človek, ktorý ma za posledné tri roky počul spievať. Nešlo by to. Nechcem to. Ak budem spievať, tak len pre úzky okruh rodiny a priateľov." odpoviem mu milým tónom, aby sa náhodou neurazil za odmietnutie jeho ponuky.

Možno to bola pomerne lákavá ponúka, no nechcem ju. Aj keď, kebyže sa do toho Shawn oprie asi by som bola veľmi rýchlo slávna.

Pozriem sa naspäť na cestu predo mnou. Videla som niečo, čo mi vyrazilo dych.

Oproti idúce auto sa rútilo priamo na nás. Akoby reflexne som chytila Shawna za ruku, zatiaľ čo on prudko stočil volant a pritiahol si ma do náručia bez ohľadu na bezpečnostné pásy.

Boli to všetko reflexy. Bolo to silnejšie ako my. Ja som sa však strachom zachvela, keď sa auto začalo kotúľať po lúke.

Ani som nemukla, len som pozrela na Shawna a keď som si bola istá, že je pri vedomí, urýchlene som zavrela oči.

Nevnímala som, keby to skončilo. Z mojich úst sa vydržal len tichý vzlyk, keď sa otvorili airbagy.

Zrazu však bolo ticho, ktoré prerušilo len otvorenie dverí na aute. Neodvážila som sa otvoriť oči ani vtedy, keď ma niekto vytiahol z auta.

Cítila som, že je to Shawn, práve preto som sa nebála pritisnúť sa k nemu bližšie, keď ma objímal.

,,Tamaya, prosím ťa, povedz, že si v poriadku." zašepká mi do vlasov.

Bez ďalšieho čakania svoje oči otvorím a pozriem na jeho uslzené. Bál sa rovnako ako ja, lenže on sa bál o mňa.

Zdvihla som ruku a jemne ho pohladila po líci, na ktorom sa vynímali drobné škrabance. Opatrne som mu zotrela slzu, ktorá mu tiekla po líci.

Stále som sa však triasla a ledva stála na nohách.

Prišla polícia. Prezreli si, či so Shawnom nemáme nejaké vážnejšie zranenia, no keď nič také nenašli, prikázali nám nastúpiť do auta.

Shawn ma pevne objal, zatiaľ čo som sa pokúšala upokojiť. Pomáhalo mi to. Jemne ma hladil po chrbte.

Nevnímala som prostredie okolo seba. Polícia sa na stanici pýtala, čo sa stalo, no neodpovedala som, preto hovoril len Shawn.

Vyrušil ma až zvuk môjho mobilu. Opatrne som ho vytiahla zo svojej tašky a pozrela na displej. Naira.

Mobil som si priložila k uchu a počkala, kým sa ozve jej zvonivý hlas.

,,Tamaya, Shawn mal autonehodu. Je to vo všetkých správach! A nebol v tom aute sám. Bože, čo ak to neprežije?" začne stresovať.

Shawn mňa sa len na mňa usmial a ďalej venoval policajtom. Zdal sa mi pomerne živý, vzhľadom na to, čo si myslí Nai.

,,Naira, musím ti povedať, že som tam bola tiež." poviem potichu a po tom šoku sa mi ešte stále triasol hlas.

Na druhej strane bolo ticho. Zhlboka som sa nadýchla, hoc to bol pre mňa ešte problém.

,,Poď na Skype." rozkáže a ihneď zloží.

Pohľad venujem počítaču na policajnom stole. Bolo mi blbé pýtať sa to, no nechcela som, aby sa Naira zbytočne bála.

,,Smiem?" opýtam sa policajta stručne a ukážem na počítač.

S úsmevom mi ho zapne a ja len potichu poďakujem. Z obrazvky na mňa takmer ihneď vybehne vyplašená tvár mojej sestry.

,,Jeminku, to čo máš s tvárou?" zhíkne.

Nič vážne to však nebolo. Mala som po tvári len pár škrabancov a modrín. Bola som už dokonca aj pomerne kľudná.

,,Mám ísť za tebou tam, kde si?" opýta sa ma vystrašená a celkom nie istá tým, kde sa práve nachádzam.

,,Nechoď tu." zašepkám a zívnem si.

Nie je žiadne tajomstvo, že som už opäť v noci až tak dobre nespala a tento pobyt na policajnej stanici ma len znervózňoval.

,,Naira, chcem, aby si povedala rodičom, čo sa stalo, no uisti ich, že som úplne v poriadku. Nech sa zbytočne neboja a že do konca prázdnin zostávam v Európe." povzdychnem si a pozriem na plafón.

Na druhej strane je ticho, až dokým si Naira hlboko nepovzdychne. Vtedy sa na ňu opäť pozriem a slabo sa usmejem.

,,Si v poriadku? Myslím či sa cítiš dobre." opýta sa ma.

,,Áno." odpoviem jej skôr ako stihne ešte niečo povedať.

Možno to nebola celkom pravda, no teraz som sa cítila lepšie než inokedy. Vedela som, že na tomto svete existuje aspoň jeden človek, ktorý bude stáť po mojom boku, teda skôr do konca prázdnin. A to bol predsa dôvod mať na tvári úprimný úsmev.

Preto som aj ukončila hovor s možno len nepatrným úsmevom, no zato nie falošným. Až po tomto uvedomení som zostala dokonale šťastná.

Neriešila som, čo sa stane, keď skončia prázdniny. Riešila som len to, čo sa deje práve v tejto chvíli. Práve teraz viem, že Shawn Mendes je na mojej strane a ja mu dovolím vyliečiť ma z tohto smútku.