{upravená}
Spomienka... - 27.kapitola
..............................
Posadila som sa na stoličku, nehýbuc sa a ani nežmurkajúc.
Harry bol preč celé hodiny. Hľadali sme ho všade. U mňa doma. U nich doma. Chlapci sa dokonca pokúsili sledovať jeho vôňu, ale nič nefungovalo.
Rozhliadla som sa po holých stenách Harryho spálne. Ako som mu to mohla urobiť? Prečo musím byť tak hlúpa?
Slzy mi začali tiecť po tvári. Vstala som a prešla k jeho posteli. Odtiahla som prikrývku predtým, ako som sa na ňu vyšplhala a pevne objala jeho vankúš. Jeho vôňa zaplavila môj nos, čo mi spôsobilo ešte väčšie vzlyky.
Čo ak sa nikdy nevráti? Čo ak som ho navždy stratila?
Nedokázala by som žiť sama so sebou. Pravdepodobne by ma chalani tiež nenávideli. Koniec koncov, zapríčinila som to ja. Nenávidia ma, lebo som zničila ich najlepšieho priateľa a preto zmizol.
Bola som hlúpa, bola som idiot. Nevedela som, čo robím.
Chrapľavé vzlykajúce zvuky unikali z mojich úst, ako som plakala do vankúša.
"Bailey?" zašepkal hlas.
Spoznala som ho hneď, írsky prízvuk stále vyčnieval bez ohľadu na to, ako ticho prehovoril.
"Niall?" zašepkala som.
Dvere sa otvorili a všetci chlapci, okrem Harryho, vstúpili dovnútra.
"Si v poriadku?" Liam sa spýtal.
Energicky som pokrútila hlavou. "Nie, čo som mu to urobila! Je to moja chyba, že je preč!" Dusila som sa slzami - a možno aj sebou – vopchala som svoju tvár do vankúša.
Cítila som, posteľ sa vedľa mňa prehla a pár silných paží sa obmotalo okolo mňa.
"To je v poriadku, nájdeme ho," Liam riekol.
"Nevieš, či ho nájdete!" odsekla som.
"Áno, nájdeme. Potrebujeme tvoju pomoc," hovoril úprimne.
Cez slzy som sa na neho pozrela a zvraštila svoje obočie. Signalizujúc moje zmätenie.
"Kam by Harry mohol ísť? Možno niekde, kde ste boli spolu?" navrhol.
"No, drevený dok pri oceáne, ku ktorému sme raz šli. Možno bahnová jama, v ktorej sme uviazli," usmiala som sa, keď som si spomenula na ten deň.
"Dobre, mali by sme to isť skontrolovať?" spýtal sa.
Prikývla som vzrušene. "Poďme."
Pomaly sme vyšli von z miestnosti a šli sme do Liamovho auta.
"Choď po starej ceste a potom doprava, "povedala som mu.
Prikývol a naštartoval motor. Asi v polovici cesty som si všimla, že vedľa mňa sa Louisovi napĺňajú oči slzami.
"Čo sa deje, Louis?" Vzala som ho za ruku a stisla ju.
"Č-čo keď h-ho už n-nikdy ne-nenájdeme?" plakal. "Je to môj najlepší priateľ, čo ak je n-naozaj preč? Preč n-navždy?"
Keď som videla Louisa takto zlomilo ma to, a znova, slzy začali tiecť z mojich očí. "Nájdeme ho, Lou. Sľubujem."
"Sama si to povedala, Bailey!" vyštekol. "Nevieš to!"
Vytiahla som ho k sebe, držiac jeho tvár oproti mojej. Utrela som jeho padajúce slzy prstom a sledovala som, ako mu ďalšie stekajú po tvári. "Viem, že som to povedala. Ale nemôžeme stratiť nádej."
YOU ARE READING
Demon By Night║h.s (Slovak Translation) - !ÚPRAVA!
Fanfiction"Prosím, nie!" prehovorila som nahlas, dosť hlasno, aby som ho vyplašila. Zasmial sa a cúvol. Teraz, keď som plne videla jeho telo, pocit bublajúci hlboko vnútri mňa, dostal meno. Príťažlivosť. Napriek tejto situácií, nemohla som si pomôcť, ale bol...
