RUBY - Ohnivá princezná

V kaviarni (5)

Strácala som sa v tých jeho čiernych očiach. Strácala, topila. Nedokázala som sa na nič sústrediť, nemala som nič čoho by som sa zachytila... Proste som sa v nich topila.

"Ruby ja ..." Prikročil ku mne. Jeho nežný, jemný hlas akoby ma pohľadil.

Uchopil ma za ruku, jemne a zároveň akoby váhavo. Položil navrch druhú ruku a pozrel mi znova do očí.

Znova som zacítila, akoby ma nimi chytil, uväznil. Akoby som sa nemohla pohnúť. Snažila som sa mysliť na niečo.. Na to ako som sa ráno zastavila pri obraze a hľadela na maminu šťastnú tvár veriac, že aj ja takú budem mať pri ňom. Na to ako som včera večer rozprávala rodičom na obraze, že som sa asi zbláznila do Dariusa, že mám s ním ísť von. Snažila som sa myslieť na podivného okrídleného chlapíka, nad ktorým som premýšľala v noci - hneď po Dariusovi.

No toto bolo skrátka moc. Nedokázala som sa sústrediť na nič iné.

Darius držal moju ruku, z oboch strán som pociťovala jeho teplo. Jeho čierne oči mi pripomínali dve čierne diery, ktoré ma k sebe ťahali a nedovolili mi nič iné, než hľadieť do nich.

"Ruby už dlhšie ti chcem niečo povedať..." Jeho hlas sa pod náporom citov zlomil. Rukou mi odhrnul neposlušný prameň vlasov. Zdvihla som ruku k jeho tvári. Využila som možnosť, výhovorku a pohladila som ho po tvári. To akoby mu dodalo síl, akoby som ho ubezpečila že to je v poriadku a nemá sa čoho báť.

"Milujem ťa Ruby." Šepol, tvárou len kúsok od mojej. Zacítila som v očiach vlhkosť. Nemôžem teraz plakať ...

"Celkovo dobrý výkon. Skvelá práca Ruby, Darius. Môžete si sadnúť. Leona, Marcus! Hore sa. Je ťažké precítiť, správne zahrať city. Musíte ich precítiť, nie naprázdno to opakovať. Marcus, skús myslieť na niekoho ku komu naozaj cítiš tie city. Idete."

Ledabalo som si rukou pretierala oči, tváriac sa že ma svrbia.

Sadla som si vedľa Emilie, ktorá sa tvárila že nič nevidí a otočila sa hneď ku mne, zatiaľ čo Leona žiarila od radosti.

"Aspoň sa rozhýbal a povedal ti to."

"Áno. Na hodine herectva, pri skúške vyznanie lásky." Dodala som akosi chladne. Pohľadom som zaletela k Dariusovi. Očami hľadel na mne tak .. divne. Akoby mi hovorili:

Viem že mi neveríš, ale myslel som to vážne.

Nadvihla som obočie.

Naozaj?

Slabo sa usmial, v jeho čiernych očiach sa niečo zalesklo.

Budeš to počuť znova keď chceš.

Jemne som kývla hlavou. Dobre. Kedy?

Slabučko na mňa žmurkol.

Kedykoľvek.

A otočil sa späť, sledujúc Marcusa. Ten sa červenal, habkal celkovo sa tváril akoby sa hanbil - čož bolo fakt skvele zahrané. Leona sa usmievala, objímala ho okolo pása, zatiaľ čo on ju držal za plecia.

Emilie zaškrípala zubami.

"Žiarliš čo?" Spýtala som sa a otočila som sa ku nej.

"Marcus ma pozval von, dnes spolu ideme do kina." Povedala a usmiala sa na mňa.

"Alečo!"

"Zjavne sa inšpiroval Dariusom," šťuchla ma do lakťa,"no čo, si pripravená? Žiadne predbozkávajúce stresy?"