CHLAPEC Z ČAKÁRNE

h

,,Tak Isabella...tešilo ma." Medzi dverami stál so širokým úsmevom a so športovou taškou v ruke.

,,Aj mňa." Chcel ma objať no nevedel či chcem aj ja tak som podišla bližšie a už vedel, že áno.

,,Vidíme sa...uhm...neviem kedy." Kevin sa pozrel na Matta a zasmiali sa.

,,Niekedy a niekde." Dodal Matt.

Kevin si dal na hlavu šiltovku s nejakým hokejovým alebo futbalovým alebo s nejakým úplne iným klubom a išiel.

Pozerali sme sa von z okna ako ho čaká auto. Nebol ani pri aute a už naňho skočilo nejaké malé dievčatko. Copíky spod čiapky jej len tak skákali keď bežala za ním. Kevin si dal tašku rýchlo na plece aby mal voľné ruky. Dievčatko naňho skočilo, ruky si dalo cez jeho celkom veľké plecia a nohy jej len tak ovísali. Odniesol ju až ku autu zložil ju z rúk a privítal sa s rodičmi. Nastúpili do auta a išli. Celý čas sme bez slov stáli pri okne a pozorovali ich.

,,Aké zlaté." Povedala som po chvíli.

,,Máš súrodencov?" Opýtal sa.

,,Biologických nie ty?" Stále sme stáli pri okne hľadeli von a rozprávali sa.

,,Aj aj."

Sadla som si na gauč a Matt si po chvíli prisadol.

,,Kevin je ako tvoj brat, že?"

,,Áno. Poznáme sa už od škôlky. Mám aj dve staršie sestry no tie už majú vlastnú rodinu. Ty to máš ako?"

,,Mám kamarátku a kamaráta s ktorými sa už poznáme od detstva a sesternicu."

Zahľadel sa do zeme. ,,Je pekné mať niekoho."

Usmiala som sa. ,,To áno."

,,Dúfam, že sa vidíme. Čo tak nabudúci víkend?"

,,Mh...Ja sa ti ozvem."

,,Tak fajn." Dala som mu moje číslo.

,,Bella prosím ťa môžeš ten mobil odložiť aspoň pri večeri?" Zahriakol ma oco.

Odložila som si ho do vrecka a ďalej večerala.

,,Zajtra príde na pár nocí Jennifer."

Usmiala som sa. ,,Super."

Jennifer je moja sesternica. Má dvadsaťjeden a už teraz je celkom úspešná. Nie len to, že čiastočne robí modeling no je aj módna návrhárka. Cestuje dosť často a je aj dosť žiadaná. Mám ju veľmi rada aj keď sme dosť odlišné a aj naše životy sú odlišné.

Mama práve dovarila jej slávne makaróny s bilinkovou omáčkou a čokoládovokrémový koláč keď prišla Jennifer s jej žiarivým bielym úsmevom.

,,Jennifer!" Mama už stála v chodbe s otvorenou náručou.

Vrhla sa jej do náručia. ,,Teta Julie!"

,,Sesternička." Najprv sme stáli ďalej od seba a potom po mne doslova skočila.

Potom sa zvítala aj s mojim ocinom a sadli sme si ku stolu.

,,Tak ako sa máš?" Začal oco.

,,V Kanade je to úžasné no dva mesiace sú dva mesiace a potrebovala som si už oddýchnuť tak som rada, že som tu." Nabrala si mamine makaróny a ihneď ich jej aj pochválila.

,,Sme veľmi radi, že si tu." Usmiala sa a ihneď začala nepodstatnú tému. ,,Isabella pred pár týždňami prišla z liečenia a našla si tam nových kamarátov, konkrétne kamaráta..." mama nahodila ten jej podpichujúci výraz.