C

250 14 0
                                    

,,Odkiaľ?" opretá o plot som ho sledovala.

,,Rande na slepo." otočil sa od dverí a prišiel ku plotu.

,,Pane bože Ashton!" nevydržala som a začala sa smiať.

,,No a čo." zaškúlil na mňa.

,,Vidíme sa zajtra musím ti niečo povedať." žmurkla som naňho, vybrala kľúče z vrecka a išla domov.

,,Ahoj oci!"

,,Ahoj!" ozvalo sa z kuchyne.

,,Ty varíš?" neveriacky som sa naňho pozrela. Otec je dobrý kuchár ale varí iba keď sa mu chce, keď má čas alebo keď sa niečo stalo. Otázkou je či sa stalo niečo dobré alebo zlé. Nechcela som to riešiť. Nech sa stalo čo sa stalo. O pár hodín prišla aj mama. Najedli sme sa a išla som do izby si čítať. Naši sa začali hádať. Knihu som zatvorila a sadla si do výklenku pri okne. Nechcela som ich počúvať, no nešlo ich ignorovať. Zahľadela som sa na svoje ponožky a pritom ich počúvala. Pípla mi správa na messengeri. Odblokovala som mobil a prečítala správu.

- Co si taka?

Otočila som sa po pravej ruke a oproti bol Ashton. Bol opretý o parapetu a hľadel na mňa cez okno.

                                         Nasi sa hadaju -

- O com?

Ešte raz som sa započúvala do ich rozhovoru alebo skôr hádky.

O peniazoch. Vraj mi nemaju z coho       zaplatit terapie a pobyt o mesiac. -

- ...

Mobil som položila vedľa na stôl pozrela som sa na Ashtona mykla plecom a tak ukončila našu konverzáciu. Ľahla som si na posteľ a začala si zase čítať keď už v dome vládlo hrobobé ticho.

- Bella!

O pol dvanástej mi prišla správa. Bola od Veronici. Myslela som, že ju zabijem. Konečne som už zaspávala keď mi napísala.

                                                         Co je? -

- Spis uz??

No nie...vzápätí mi prišla sprcha správ.

- No tak uz nespis.
- Vies co je ten Harry z vedlajsej triedy? No asi vies, to je jedno. Pisem si s nim uz dlhsiu dobu

                                       K veci Veronica -

Prerušila som jej slohovku.

- Zajtra vecer ma pozval na rande. Po 1. Mam tam ist a po 2. Ak tam pojdem tak co si mam obliect a

Chod tam. Ma krasne hnede vlasy s kucierkami a ziarivo modre oci. -

Znovu som ju prerušila.

- Dobre. Napisem mu ze hej. Zajtra sa este dohodneme co si mam obliect. Pa dobru noc.

                                                       Dobru -                                                                                                                                              Mobil som si položila na stolík pri hlave a pokúsila sa zase zaspať. Nikdy som nemala Veronicine problémy. V živote som nemala chalana alebo aj frajera ktorý by ma pozval na rande. Okrem siedmej triedy kde Thomas môj spolužiak na základke. Začiatkom sedmičky nám triedna ozmámila, že budeme mať nového spolužiaka. Keď nadišiel ten deň keď mal prísť čakali sme nejakého doslova bohovského chlapca. Mne z polky bohovský aj prišiel, no Veronice a ostatným babám ani kúsok nie. Dokonca aj Ashton povedal, že riť má dobrú ale inač nič moc... O to jednoduchšie som to mala. Zbaliť chlapca ktorý sa páčil iba mne. Dva mesiace pred prázdninami sme začali spolu chodiť a vtedy ma pozval na rande. Išli sme na zmrzlinu. Po prázdninách ale neprišiel do školy. Myslela som si, že je chorý alebo čo, no keď sa už po troch týždňoch neobjavil nevedeli sme čo s ním je. Spýtali sme sa triednej kde je a ona povedala, že prestúpil na inú školu. Odvtedy som o ňom nepočula. Pred pár rokmi som si pozerala jeho profil na facebooku a dosť ošpatnel, fajčí a na každej druhej fotke je s fľaškou v ruke. Myslím, že si na mňa už ani nepamätá. Veronica ho niekedy vyťahuje doteraz. Ako sa mi mohol kedysi páčiť. Nemôžem za to, že nie som ako Veronica. Ona je jedným slovom nádherná. Vysoká, chudá, momentálne s dlhými hnedými vlasmy, s krásnymi modrými očami a dokonalým úsmevom. Môže mať akéhokoľvek chalana.

Ráno ma zobudila Amanda. Škrabala mi na dvere. Vstala som a išla jej ich otvoriť. Vletela mi do izby a vyskočila na posteľ. Ľahla som si naspäť do postele. Popri tom ako som ju škrabkala bola som na mobile. O desiatej som sa išla naraňajkovať. Mama bola v robote a otec chodí vypomáhať na stavby. Spravila som si omeletu z posledných dvoch vajec. Potom som išla von s Amandou, pozerala seriál ktorý pozerá aj Veronica takže sa mám potom s kým o ňom rozprávať. Zabalená v deke s pohárom čaju v ruke som sledovala romantickú scénu. Pravdaže ma niekto vyrušil. Volala mi Veronica. Vzdychla som a stopla časť.

,,Veronica práve sa Erik chystá pobozkať Ashley takže rýchlo." vyvalila som na ňu.

,,Nie nehovor mi, na tej časti ešte nie som. O štvrtej prídeš?"

,,Neviem o koľkej mi ide autobus." zamrmlala som.

,,Už som ti ho pozrela. Ide ti o pol."

,,Fajn." povedala som a zložila.

Po rozhovore som sa pozrela na displej v mobile. Zachvíľu boli tri. Pozrela som si ešte zopár minút a išla sa prezliecť. Zašla som na zastávku, nastúpila som do autobusu, do uší dala slúchadká a sledovala pochmúrne počasie. Veronica býva necelú pol hodinu od nás. Býva viac menej v meste. Je tam viac rušnejšie. Od zastávky som zašla do jej ulice. Tam majú ako tak pokoj. Bývajú vo veľkom dome. Hmm...povedala by som, že sú tak trochu bohatší. Otca má chyrurga a mamu právničku. Zastala som pri ich veľkej bráne a zazvonila na zvonček. Brána sa po chvíli sama automaticky otvorila. Pri dverách ma už čakala.

CHLAPEC Z ČAKÁRNEWhere stories live. Discover now