CHLAPEC Z ČAKÁRNE

b

,,Matthew Bennett." postavil sa a podal mi ruku.

,,Isabella Rose Morgan." podala som mu ruku.

,,Vždy sa mi páčili ľudia s dvomi menami. Môžem si vybrať ako ich budem volať."

,,Pán Bennett môžte ísť." otvorili sa dvere na ambulancii.

,,Tak...Maj sa Isabella Rose." stál pri dverách s jemným úškrnom.

,,Maj sa Matthew." malý úsmev som mu opätovala.

,,Dúfam, že sa ešte niekedy uvidíme." naposledy sa na mňa pozrel a zatvoril za sebou dvere.

Mame som volala kde je. Mala som ju počkať na chodbe. Zachvíľu by mala prísť.

,,Ahoj zlatko." o pár minút mama s bielym plášťom pod ním bavlnený sveter s ďžínsami a čižmami kráčala smerom ku mne.

Podala som jej igelitku s jedlom.

,,Ďakujem. Čo spravím na večeru?"

Než som stihla odpovedať mama sama navrhla.

,,Varenú brokolicu so zemiakmi?" usmiala sa a sadala si za stôl ku počítaču.

,,Môže byť." mykla som plecom. ,,Už pôjdem. S Amandou sa chcem ísť ešte prejsť."

,,Fajn. Ahoj."

Keď som prišla domov otec bol ešte v robote.

,,Ahoj Amanda." zdravila som ju a pri tom ju škrabkala za uchom. Amanda je môj pes. Je celkom veľká, biela a huňatá. Je ako taký môj macko. Dostala som ju k desiatim narodeninám. Otec prišiel s dekou na rukách. Nechápala som prečo domov doniesol starú kockovanú deku. Povedal nech si ju vezmem. Zobrala som deku do rúk a zacítila som, že v nej niečo je. Odokryla som kúsok deky. Najprv som zbadala malé biele uško deku som pomaly odokrývala až som zbadala malý čierny ňufák ako gombička a krásne hnedé oči. Mala v tedy len necelé dva týždne. Boli to moje najkrajšie narodeniny. Amadna bola, je aj bude moja najlepšia kamarátka hneď po mame, Veronice a Ashtonovi.

Mama sa snaží mať so mnou veľmi dobrý vzťah. Aj ho máme, no niekedy sa až príliš snaží a nedá mi voľnosť a pokoj. Veronica a Ashton sú moji najlepší kamaráti. Veronicu poznám už od škôlky. Vždy sa ma zastala a tak to je aj do teraz. Po škôlke nás naše mami dali na rozdielne základné školy. Obidve sme plakávali, trucovali a nechceli chodiť do školy. Po prvom týždni Veronicu presunula jej mama na moju školu. Ashtona sme spoznali na základke. Chodili sme s ním do triedy od prvého ročníka. Bavili sme sa s ním tak normálne, teda v podstate skoro vôbec. Nevšímali sme si ho až do siedmeho ročníka. Ashton je totiž gay. Začal to tušiť v polovici siedmej triedy. Začali ho šikanovať. Hlavne chalani. Koncom sedmičky sa začal rezať. S Veronicou sme si to všimli. Rozhodli sme sa, že pôjdeme za ním a skamarátime sa s ním. ,,Veď som gay." bola jeho prvá veta ktorú nám povedal keď sme sa mu prihovorili. Povedali sme mu, že nám to je jedno a, že sa s ním chceme aj tak kamarátiť. Od toho dňa sme už traja. Traja kamaráti až doteraz. Podali sme si prihlášky na tie isté stredné školy kde sme sa aj dostali ale skoro bez Veronici. Nespravila príjmačky. Na opakovačky sme ju biflili a odmietali sme ísť na tú školu bez nej. Na koniec sme to všetci traja dokázali a v jednej škole, v jednej triede a v jednom živote sme všetci traja. S Ashtonom bývame oproti sebe. Izby máme oproti sebe takže si vidíme do izieb. Ako deti na základke sme si vždy kývali, robievali telefón z pohárikov a kričali na seba. Robievame to v podstate až do teraz až na ten telefón. Teraz sa postavíme ku oknu vidíme sa a popri tom si posielame správy cez messenger.

,,Amanda poď!" kričala som na ňu a popri tom ju naháňala po dome s vodídkom a snahou ju chytiť. Keď som ju chytila išla som sa s ňou prejsť ku rybníku. Rybník bol dvadsať minút od našej ulice. Chodievala som tam ako malá s ocinom na ryby. Ibaže tam už ryby nie sú, voda po rokoch dosť klesla a dá sa tam kúpať. Niečo zlé je na niečo dobré. Po pol hodine prechádzania sa popri rybníku mi bola zima tak som už išla naspäť. Keď som otvárala malú bielu drevenú vŕzgajúcu bránu zahliadla som Ashtona.

Hi Honeys ❤ Ako fotografie hlavnej hrdinky som si vybrala Camilu Mendes zo seriálu Riverdale. 😂 Som tým seriálom posadmutá ako bábika Anabelle takže sa nečudujte. 💞 Mám ju veľmi rada a je pekná a milá. Napíšte mi či sa Vám páči táto časť. 🙏
~Stay alive~