CHLAPEC Z ČAKÁRNE

G

,,Nie je voda až príliš teplá?"

,,Nie, vďaka." Usmiala som sa na terapeutku ktorá mi úsmev opätovala a odišla so slovami, že za dvadsať minút príde.

Oprela som sa o operadlo vo vani, zatvorila oči a počúvala zvuk bubliniek ktorých bola plná vaňa. Práve som mala jednu z terapií pri ktorej mi voda mala prečistiť dýchacie cesty a hlavne pľúca. Slaná voda so všeličím ďalším mi špliechala rovno do tváre. Otvorila som oči a cez malé tenké okná pri strope som sledovala hustý sneh. Oči som neskôr uprela na svoje nohy a skončila som pri tom, že by som si mala nalakovať nechty.

Keď prišla terapeutka naspäť vedela som, že je čas aby som teplúčkú vaňu s masážnymi bublinkami, soľou a levanduľovým olejom opustila a prenechala ju ďalším chorým ľuďom.

Zabalila som sa do bieleho župana a na nohy si obula jednorázové biele papučky. Drdol na hlave už len tak visel tak som si ho rozpustila. Osušila som sa, išla na masáž a odtiaľ do sprchy. O pol jednej som mala obed. V legínach, v mikine a čiernobielych plátenkách s ďalším drdolom na hlave som si išla pre jedlo. Z miestnosti na výdaj jedla som prešla do jedálne kde už pri okne sedeli Matt s Kevinom. Obidvaja na mňa kývli rukou a tak som si išla ku ním sadnúť.

,,Chceli by sme sa ťa spýtať či máš poobede nejaké plány." Pozrel sa na mňa Matt s nadvihnutým obočím a s vidličkou v ústach.

,,Nie nemám nič."

,,Tak môžeš ísť s nami ak chceš." Povedal Kevin.

,,Rada." Usmiala som sa.

,,No ták poď!" Pevne držal volant a kľúčikom stále a stále otáčal.

,,Kevin...mal si si našporiť viac."

,,To mi teraz nepomôže."

Stále otáčal kľúčom až kým motor naštartoval.

Kevin si víťazoslávne vzdychol a odistil ručnú.

,,Boha Kevin! Sme v kopci zatiahnu ju naspäť!"

Rýchlo ju zatiahol inak by sme išli dolu kopcom a so sebou brali aj ostatné autá. Chvíľu sa upokojoval lebo bol zjavne v napätí.

,,Máš vodičák?" Otočil sa na mňa Matt dozadu kým sa Kevin zregenorovával.

Pokrútila som hlavou.

,,Kevin vypadni idem tam ja."

,,Čo si debil? Veď máš umelú nohu!"

,,Aspoň to skúsim. Nebudeme riskovať tvoj niekoľko mesačný vodičák."

Kevin sa bez slov postavil a vymenili si miesta.

Matt naštartoval a pomaly sa snažil vycúvať bez toho aby narazil do auta.

,,Stoj!" Skríkol Kevin lebo sme skoro narazili predkom do auta.

,,Vidím."

,,Ale necítiš."

O chvíľu sa Mattovi podarilo vycúvať bez jediného poškodenia Kevinovho alebo iného auta.

Miesta si zase vymenili a do mesta to už odšoféroval Kevin. Vošli sme do prvej burgérie ktorú sme uvideli. Každý sme si dali burger s hranolkami. O šiestej sme mali mať večeru no nikto z nás po tom burgri nebol hladný takže sme tam ešte ostali a rozprávali sa.

,,Kde ste sa vy vlastne spoznali?" Spýtal sa Kevin.

,,Už som ti to vravel, že v čakárni." Prevrátil očami.

Kevin si zjavne spomenul pretože pokyvkával hlavou.

,,Asi sa zoznamuješ s viacerými dievčatami." Zasmiala som sa.

,,Ani nie..." zasmial sa tiež. ,,Veľa dievčat nechce chalana s umelou nohou." Priznal.

,,Ale no ták...nejaká sa nájde." Kevin mu položil ruku okolo pliec a potľapkal ho.

,,Mali by sme už ísť kým zase naštartuješ." Postavila som sa a obliekala si bundu a šál.

,,Ak naštartujeme..." zasmial sa Matt.

,,Ha ha...veľmi vtipné." Povedal ironicky Kevin.

,,Dobrú Bella." Povedali skoro dvojhlasne.

,,Dobrú." Usmiala som sa a odišla do svojej izby.

Kým som bola v sprche našla som si zmeškaný hovor od Veronici. Zvalila som sa na posteľ a zavolala jej naspäť.

,,No ako hovor?"

,,Hádaj kto tu je?" Usmievala som sa aj keď ma nevidela.

,,Nejaký sexoš." Povedala hanlivým hlasom.

,,Matthew."

,,To nemyslíš vážne ako sa tam dostal?"

,,Nemá nohu."

,,Aha..."

,,Je tu s ním aj jeho kamarát."

,,Och znie to dobre...chalani, voda, masáže..."

,,A čo ty a Harry?"

,,Čo ti ja viem..." povedala neisto. ,,Práve mi volá."

,,Tak zdvihni. Zajtra ti zavolám."

,,Okej pa."

Po našom rozhovore v mojej izbe zavládlo ticho. Nevedela som čo mám robiť. Vybrala som si lak z mojej tašky a nalakovala som si s ním nechty na nohách aj na rukách.

~Stay alive~