SOLD - Predaná 1.

1. Sťahovanie a poznávanie

,, Ohh... Rád ťa spoznávam Jared. Som Mark." povedal môj otec a podali si ruky.

,, Aj ja vás rád spoznávam. Otec len som ti priniesol papiere." povedal a podal pánovi Wiliamsovi papiere.

,, Akurát sme sa o tebe rozprávali. Toto je Lusy Smith. Markova dcéra. " Jared sa na mňa pozrel. Až teraz som videla jeho smaragdové oči. Takže smaragdové oči? hej.. Prehovorilo moje podvedomie. Mal gaštanovo-hnedé vlasy a svalnatú postavu. Bože v tom obleku bol strašne sexy.

,, Lucy je tvoja budúca manželka. Hovoril som ti." Jared vykulil oči.

,, Nevravel si že má... 17?" čo ja a 17.

,, Hmm... Ja mám 20 môj zlatý.'' usmiala som sa.

,, A ja som pápež.'"otec do mňa drgol lakťom .

,, Takže teraz ju vezmi na prehliadku firmy a my zatiaľ. Podpíšeme papiere a potom prídeme za vami." postavili a vyšli sme z kancelárie. Jared išiel k výťahu. Nastúpili sme. Celú cestu  hore bolo ticho. Výťah zastavil na 20.posch. Vystúpili sme a ja som nasledovala Jareda.

,, Ema poprosím 2 kávy." povedal asi 20 ročnej blondínke. Ani sa nečudujem, že rád chodí do práce. Vošli sme do kancelárie. Cez veľké okná bol úžasný výhľad na New York. Až potom som si všimla, že v miestnosti je ešte niekto. Bolo to dievča. Asi tak staré ako ja. Strašne sa podobalo na Jareda.

,, Ahoj ja som Dylan. A som Jaredova sestra. A ty musíš byť Lucy?" stále sa usmievala. Sadla som si k nej na gauč.

,, Áno som Lucy Smith." chcela som jej podať ruku ale ona ma vtiahla do objatia.

,, Tak povedz mi niečo o sebe?" usmievala sa.

,, No mám 20 rokov. Som z New Yorku. Rada hrám na klavír. Mám rada aj módu. Moja mama bola módna návrhárka. Zomrela, keď som mala 16 rokov. Asi tak všetko. Teraz mi povedz niečo o sebe."

,, No tak ja mám 22 rokov. Som nákupná maniačka. Takže niekedy ťa vezmem na nákupy. Som vydatá 2 roky. Mám dcérku ktorá má 3 roky. Volá sa Kelsy. Môj manžel sa volá Derek. To je tak všetk-." nestihla dopovedať, pretože do kancelárie vbehlo malé dievčatko asi Kelsy.

,, Mamííí." vbehla Dylan do náruče.

,, Kde máš ocka?" ta malá bola vysmiata od ucha k uchu. To bude mať po Dylan.

,, Neviem. Ujoo.."rýchlo pribehla k Jaredovi. Úplne som na neho zabudla.

,, Ako sa má moja princezná" konečne som videla Jaredov úsmev. Bol nádherný.

,, Fanasticky. Dnes mi jeden chlapec Markus dal pusu.'' Jared sa hneď začal smiať. Pozrela som sa na Dylan. Mala otvorené ústa do O. Musela som sa zasmiať aj ja.

,, Ja som dostala prvú pusu až v 15. Aj tá bola od otca." otvorili sa dvere a dnu vošiel asi o1-2 roky starší muž od Jareda.

,, Takže ti už povedala jej zážitok?" opýtal sa so smiechom.

,, Áno povedala."

,, A kto je toto mladé dievča?" opýtal sa a pozrel na mňa.

,, Som Lucy Smith." usmiala som sa.

,, Ahá... Ty si náš prírastok do rodiny." usmiala sa. Do kancelárie vošiel môj otec aj pán Wiliams.

,, Takže Lucy pôjdeš s Jaredom domov a zbalíš si veci. Ešte dnes sa tam nasťahuješ. Ja zajtra letím do Ríma. Uvidíme sa až o týždeň."

,, Tak princezná dole.'' povedal Jared Kelsy.

,, My už ideme tiež. Ahoj otec." Dylan objala pána Wiliamsa. Kelsy na neho skočila a dala mu pusu na líce. Vyšli sme z kancelárie. Všetci piaty sme nastúpili do výťahu a išli myslím, že do podzemnej garáže. Vyšli sme z výťahu. Rozlúčili sme sa s Dylan, Derekom a Kelsy a išli k bielemu Audi. Nastúpila som na miesto spolujazdca.

,, Takže študuješ na vysokej?" opýtal sa Jared.

,, Vlastne nie. Otec ma pred 2 dňami vyhlásil. Ty pracuješ v firme?"

,, Áno. Musím lebo som jediný, ktorý ju prevezme. Sestra povedala, že ona má rodinu a že nechce chodiť do práce." už sme vchádzali na príjazdovú cestu fakt obrovskému domu. Vystúpili sme a vošli dnu.

,, Tak ukážem ti izbu. Tvoj otec ti pošle veci. Raňajky sú o 9:00, obed 13:00 a večera o 19:00. Moja mama je trochu mrzutá. Inak je v poriadk-" odrazu zišla po schodoch krásna žena v strednom veku.

,, Ty musíš byť Lucy. Ja som Katherin." podala mi ruku. Rýchlo som ju prijala.

,, Áno. Ste nádherné. Typujem vám 30 rokov.'' Katherin sa hneď zasmiala.

,, Ďakujem za lichôtku. Nie mám 40 rokov.'' povedala. Ale to už ma Jared ťahal po schodoch. Keď sme boli na poschodí vošiel do dverí na pravej strane.

,, Tak toto je tvoja izba. O chvíľu ti prídu kufre. Ja už musí ísť. Potrebuješ niečo kým odídem?"

,, Máte tu klavír?" prekvapene na mňa pozeral.

,, Áno v mojej izbe. Načo ti bude?"pýtal sa.

,, Chcela by som si zahrať." povedala som trochu tichšie.

,, No moja izba je naproti. Nevedel som že hráš." usmial sa.

,,Aj ty hraješ?" opýtala som sa.

,, Hral som ale už nehrajem. Teraz musím ísť tak sa maj.'' vyšiel z izby.

Zase sama.....

Dnes som sa rozpísala.... Možno bude ešte jedna časť. :) ;)