Sometimes you do not wish destiny

part 8

,, Ehm, ahoj Harry! Nevedela som, že prídeš" nervózne som sa usmiala a pozerala sa raz na Justina a raz na Harryho. Stáli tu muži, ktorých mám rada. Jeden so mnou chodil a má so mnou dieťa a druhý je človek, ktorého stále bezhlavo milujem.

V takejto divnej a trápnej situácii som sa ešte nikdy neocitla a myslela som si, že sa ani neocitnem.

***

,, Povedal som, že sa musím prevetrať, nie že neprídem" aaha.

,, Ehm, tak dáte si niečo na pitie?" to je tak trápna situácia. Mala som sa chuť smiať, ale potom by som vyzerala ako debil.

,, Poprosím kávu, ďakujem" ,, Stačí voda, prosím" išla som do kuchyne, kde som dala urobiť kávu a naliala som do pohára vodu, ktorú som odniesla Justinovi. Keď som zaliala kávu tak som ju odniesla Harrymu.

,, Prečo si vlastne prišiel, Harry?" slušne som sa opýtala a sadla si vedľa neho na gauč.

,, Prišiel som ti doniesť nejaké potraviny, aby si nemusela chodiť do obchodu v takomto stave" rýchlo som sa pozrela na Justina, ktorý sa na mňa nechápavo pozeral. 

,, Síce som už v obchode bola, ale aspoň nabudúce nebudem musieť ísť do obchodu. Ďakujem, Harry" usmiala som sa naňho. Ocitli sme sa zasa v trápnej tichej situácii.

,, Tak ja už asi pôjdem, Sel. Ďakujem za kávu. Zajtra sa určite zastavím a pomôžem ti s niečím" postavil sa a išiel smerom k dverám.

,, Samozrejme. A ešte raz ti ďakujem za ten nákup" objala som ho a zatvorila za ním vchodové dvere. Oprela som sa o ne, zatvorila oči a dýchala.
Čo mu poviem? Prosím nech sa na nič nepýta. Išla som naspäť do obývačky a sadla si na gauč.

,, O akej situácii to hovoril Harry?" Argh.

,, Vieš..ráno mi bolo zle tak ma išiel pre istotu pozrieť" usmiala som sa naňho a snažila sa vyhnúť jeho pohľadu.

,, Sel, ja viem keď mi klameš" privrela som viečka a s nádychom sa naňho pozrela.

,, Justin, prosím nerieš to dobre? Nie je to nič vážne" svoj zrak som upriamila do jeho očí a snažila sa vyznieť čo najviac presvedčujúco.

,, Tak dobre" usmial sa na mňa a pritiahol si ma k sebe bližšie.

Je to veľmi divný pocit byť takto zasa s Justinom. Predsa sme sa rozišli a on odišiel nevedno kam. Vrátil sa po dlhej dobe a ja neviem čo si mám myslieť. A ešte ako bonus ten bozk. Všetko je zložité a ešte keď čakám dieťa s Harrym. Neviem aká by bola Justinova reakcia ak by zistil, že čakám dieťa s jeho úhlavným a terajším nepriateľom. Len dúfam v to, že ak to zistí tak neodíde. O odchode nechcem ani počuť.

,, Sel?" pohladkal ma po líci a pomocou ruky mi dvihol hlavu z jeho hrude, aby som sa na neho pozrela.

Úprimne? Momentálne by som sa chcela naďalej schovávať v Justinovej hrudi a "fetovať" jeho vôňu.

,, Áno?" nadviazala som s ním očný kontakt a usmiala som sa.

,, Nechcela by si ísť so mnou na večeru?" usmial sa a dal mi prameň neposlušných vlasov za ucho.

,, Rada s tebou pôjdem" odpovedala som.

,, Skvelé. Tak ťa vyzdvihnem o pol deviatej, dobre?" napriamil sa a pozrel sa na mňa.

,, O pol deviatej" bolo len šesť hodín večer takže mám kopec času.

,, Dobre, tak ja idem. Vidíme sa" odprevadila som ho k dverám a s bozkom na rozlúčku sa mi stratil z dohľadu.