Darček

8. kapitola

Veronika bola sklamaná, že jej Robo nezdvihol, lebo mu chcela povedať, že sa sním rozchádza. Bola psychicky pripravená na nadávky a citové vydieranie. Ozvala sa ženský hlas. Bola to Zuzka, o ktorej si myslela, že ju Robo už pár pomiloval, keď sa dalo.

„Ahoj, tu Veronika, Roman je vonku s nejakým kamarátom. A ty povedz, čo sa s tebou deje? Prečo nám nedvíhaš telefón? Hneváš sa na nás?"

„Na nikoho sa nehnevám! Robovi teda odkáž, že sa sním rozchádzam."

„Prečo sa s ním rozchádzaš? Vieš, čo to s ním bude. Odkedy si odišla na tú skurvenú chatu, nonstop pije, stále ti smskuje a vyvoláva. Raz sa chce zabiť, inokedy je z neho ľudomil. Vieš čo skoro urobil naposledy? Chcel pomôcť bezďákovi z ulice, pozval si ho k sebe a ... "

„To nezaujíma, odkáž mu novinku, že sa s ním rozchádzam!"

Zuza jej chcela ešte niečo povedať, ale Veronika zrušila hovor.

„To bolo rázne. Klobúk dole." Otočila sa a zbadala Tomáša stáť medzi dverami.

„Každý ma právo byť jebnutý, ako to s čím ho tatko splodil," povedala Veronika a oblúkom hodila telefón na posteľ.

„Zaujímavý postreh. Čo si sa dozvedela?"

„Iba to, že stále robí scény a odkedy som odišla pije. Vraj vo veľkom, ale to on stále. Aaa... škoda o ňom hovoriť."

„Psychoš. Ale srať naňho, dnes máš narodeniny."

Robo dobre vedel, že ona to Veronike nepovie. Mala deväťnásť a veľké prsia, chudá postavu a dlhé čierne vlasy až po zadok.

„Nedozvie sa to," povedal Robo.

„Naozaj?"

„Sľubujem." Potvrdil a rýchlo zažmurkal očami.

„Hmm.." prezerala si ho skúmavo Zuza. Možno chodí s jej najlepšou kamarátkou, ale určite musí byť v posteli úžasní. Veľa krát sa pýtala Veroniky, aký je Robo v posteli. Nevedela, lebo s ním nespala.

„Takže sa nedozvie?" presvedčiela samú seba.

„Jasné," povedal sebavedome. „Nemáš sa čoho báť."

Stáli na rohu ulice, pred školou, kde chodili. Zuza mala ísť na jednu párty s inou partiou a Robovi to vadilo, tak zistil všetky podrobnosti. Votrel sa jej do pozornosti. Keď ostala sama išiel hneď za ňou.

Niekde za sebou počuli hudbu ako reve z nejakého auta.

„Takže..." trošku sa zachvel, aby vyzeral milo a neisto, lebo počul, že ženy majú slabosť pre také tipy.

Nadvihla obočie a čakala.

Schamatol ju za ruku, pritisol ju k múru a začal ju bozkávať.

Začala ho od seba odstrkávať.

Nemienil sa vzdať. Rýchlo jej siahol na prsia a hral sa jej s bradavkami.

Prestala ho od seba odtláčať.

Cítil, ako sa mu penis tlačí von, a modlil sa aby ho mohol niekde zaparkovať. Bolo mu jedno kde, už ho nebavilo robiť ručné práce. Mal frajerku, ktorú miluje, ale hormóny sú hormóny.

Pritisol sa telom k nej, tak aby cítila jeho pýchu. Zároveň mu ruka blúdila po prsiach. Rozmýšľal, či by jej vsunúť do nohavičiek. Alebo ešte je skoro?

V tej chvíli mu jazykom opätovala jeho bozky. Bolo to dobré znamenie.

Usúdil, že nemá, čo stratiť, a tak jej vkĺzol rukou do nohavíc.

„Prestaň!" zasmiala sa, keď sa od neho odlepila. „Každý nás vidí."

„Ale nevidí."

„Ale áno, vidí."

„Tak poďme niekam inam," nasucho prehltol a dúfal, že nevystrieka.

„A kam?" upravila sa.

„Ku mne," navrhol. A dúfal, že jeho brat bude preč.

„Si myslíš, že som kurva?"

„Nie, to vôbec."

Samozrejme, že si kurva. Pozri na seba v zrkadle a môžno neodvraciaš, pomyslel si

Znova si ho prezerala. Bol pekný, istý spôsobom. A to čo cítila na tele ju presvedčilo, že dostal od boha dar. Mal všetko, čo u väčšiny chalanov nevidela.