Darček

16. kapitola

„Počul som, že si ďalšieho, čo dealuje. A keď ide von kočíkovať, tak podniká. Sem tam ju niekedy zbije. A pritom je stará ako my dvaja, alebo ako ta tvoja."

Naliali si ďalší a zapálili si. Rišo mu povedal svoj príbeh. Heňo mu povedal so smiechom: „Brácho, tak to sme našli. Ako dvaja nešťastníci. Máme to ťažké s tou láskou."

Rišo vyfajčil pol cigarety. Hlava sa mu začala točiť, tvár mu začala oťažievať a brnieť.

„A ako sa volal ten tvoj najlepší kamarát, čo ti vyšvácal?"

„Róbert, Robko. Pičus jeden! Keď si na to spomeniem, nervy mám ako hovädo." Nalial ďalšie pol decáky. Jeden položil pred seba a druhý pred Riša.

„Robo? Ja poznám Roba Heklára."

Heňovi zamrzol úsmev. „To je on, čo ju nabúchal. Kurva, aký je ten svet malý. Na zdravie!"

Rišo iba prikývol a nalial vodku do seba.

„A vieš, čo je na tom ešte najlepšie. Že ten tvoj ex najlepší kamarát, teraz chodí s tou mojou. No chodil. Ona sa s ním včera rozišla."

„Tak choď za ňou, načo čakáš? Dokedy, ti..."

Rišovi začalo búšiť srdce. „Veď si našla už ďalšiu náhradu, to je ten čo s ním šla do jeho chaty," Chcel sa napiť, ale jeho pol decák bol prázdny. „Mám prázdny kalich!"

Heňo sa naklonil „Poznáš ten vtip, v ktorom mama dcére kúpi na pätnáste narodeniny prvé tanga, na ktorých je vpredu nakreslený holub. Je piatok a mama dcére hovori: „Daj si pozor na holuba." Dcéra príde okolo druhej ráno domov a mama sa jej spýta: „No? Ako holub?" „Holub v poriadku len hniezdo je rozjebané."

Začali sa smiať.

Rišo sa postavil a šiel ku oknu, kde sa mu zatočila hlava.

„Nemysli na ňu je to zbytočné," povedal Heňo, vypil svoj poldecák a rýchlo si nalial druhý.

„Ja viem! Ja viem!" Heňo, aj keď sa mu zdal na začiatku v pohode, začínal mu liezť na nervy. Všetko mu tu nažínalo liezť na nervy. Z okna videl ľudí ako sa bavia, tancujú, ako chalani nesmelo chytajú dievčatá. A ja tu musím sedieť s nejakým čudákom, pomyslel si.

„Mal by si si nájsť mladšiu. Aspoň o dva roky, bude ti zobať z ruky, ako ta moja. Bezo mňa sa vysere, tak ma vraj miluje. Poď si sadnúť! Ne..."

„Drž piču, prosím ťa!"

Notebook sa vypol a repárky zachrčali.

Niekto zakričal, aby šli do chaty.

„Nejaký magor sa chce zabiť!"

Klára si toho nevšímala, ale keď začula známy hlas, ako vraví „Rišo, polož to! Nerob kraviny."

„Nikto to nechápe! Dajte mi pokoj!"

Klára sa rozbehla s Paľom do chaty. Pred dverami sa tvoril kruh, cez ktorý sa pretlačila dopredu k Mišovi.

„Rišo, upokoj sa, polož tu fľašu," ozvala sa Klára

„Neukľudním sa!"

Klára si všimla ako na gauči leží nejaký chalan a drží si nejakú handru pri tvári. A pred ním stole bol prevrátený plastový poldecák. Čo tu zase robili, pomyslela si.

Mišo sa posúval po pravej strane a niečo mu stále hovoril a Rišo kopíroval jeho smer. Klára si potom uvedomil, ako sa Paľo nenápadne posunul za Rišov chrbát.

„Bože, to je kokot," povedala nejaká dievčina z davu. „Za tebou, ty psychoš." Zakričal nejaký opitý chalan.

Paľo bol dva kroky za Rišom.

Klára sa otočila a hľadala toho kto to zakričal.

Rišo sa otočil a zahnal sa po Paľovi, ten sa stihol uhnúť. Príležitosť využil Mišo a pribehol k nemu, Paľo sa znovu otočil a porezal Miša cez celý trup. Paľo skočil na Riša a zvalil ho na zem.