Darček

5. kapitola

„Inak, chcel by som ťa niečo spýtať. Môžem?"

„Keď sa tak červenáš, tak to bude niečo zaujímavé a pikantné. Pýtaj sa." povedala s úsmevom na perách.

„Včera si mi vravela Máš priateľa? Aj keď sme sa bozkávali, viem, ale chcem to vedieť. Pre istotu"

„Prečo?"

„Lebo nerád chodím iným chalanom do kapusty," povedal Tomáš a s Veronikou si zapozerali do očí. Preskočila medzi nimi iskra? Dúfam, že áno, hovoril si Tomáš v duchu.

„Neboj sa, nie som nikoho kapusta, zemiak ani kurva " odvrkla. A bola to pravda. Svojho priateľa má plné zuby a keď sa robí, že nič nevidí je to jeho problém. „Som voľná dievčina, ktorá ma rada zábavu a všetko čo k tomu patrí." Ľahla sa na uterák a dala si slnečné okuliare. Tomáš si ľahol vedľa a spoločne počúvali zvuk leta, čľapotanie vo vode, detských smiech, krik, plač a rádio, ktoré sa hrá letné hity.

Rádio zahralo tri letné pesničky a keď začala zvučka dopravného servisu, Veronika si dala dole okuliare a oprela sa o lakte. „Nepôjdeme k nám na poriadne studené pivo. Už mi to slnko lezie na nervy," na chvíľu sa odmlčala a sama pre seba sa zasmiala. „A keď budeš u nás možno by som ti dala moju špecialitu, ktorá volám Metrový koláč."

„Metrový koláč? Verím tomu, že nemáš na mysli ten koláč, ale niečo iné, že? Povedz, čo znamená?" Tomáš si medzi tým dal Marsku do úst a priložil k nej zápalku, ktorú hodil niekde vedľa seba. Najradšej fajčil, hneď keď sa vrátil z vody. Vtedy mu chutila najviac.

Poriadne si potiahol.

„Znamená to, že sa na teba vyseriem."

Tomáš vyvalil oči, cigaretový dym sa mu zasekol v krku. Rozkašľal sa a dym mu vychádzal zo všetkých otvorov na hlave. Veronika ho pár krát buchla po chrbte.

„Boha!" smial sa a pokašlával. „Do riti. Moje hrdlo! Poďme radšej na to pivo."

Postavili sa prehodili si uterák cez plece a kráčali spolu k chatke.

Chytila za ruku a on nenamietal, pozerala naňho ako zareaguje. Tomáš sa iba pousmial.

„A mohla by si ma zoznámiť s tvojimi kamarátmi, lebo včera sme sa zoznamovali ožratý, a keď som ich dnes zdravil, pozerali na mňa ako na idiota. A aby spečatili vzťah medzi dvoma chatkami, mohli by sme ísť opekať. Čo ty na to?"

Nezaváhala. „Fajn, môžeme."

Bola tam veľká miestnosť zariadená pohovkou a kreslami a stolíkom. Dlážky pokrývalo linoleum. V jednom kúte bola kuchynka oddelená od zvyšku miestnosti pultom.

Vyšli na druhé poschodie a vstúpili hneď do prvých dverí. „Tak toto moja izba."

„Pekná a voňavá."

Vyšli na balkón a pozerali sa na jazero. Ľudia sa mihotali popri jazere. Chytil ju okolo pása.

„Kedy chcete ísť opekať?"

„Aj hneď, len niekto by nám musel ísť kúpiť špekačky."

„Veď niekto kto má auto sa obetuje."

Zrazu sa otvorili balkónové dvere. Tomáš pustil Veroniku a obaja sa otočili.

Tomáš k nemu natiahol pravicu „Tomáš."

Rišo mu znechutene podal ruku a povedal svoje meno.

„Nepôjdeš s nami opekať? Pôjdeme aj s Tomáš aj s jeho kamarátmi. Veď včera sme u nich boli," povedala Rišovi a zapálila si, čo nikdy nemohla, keď bola s Robom. Ponúkla Riša aj Tomáša.

„A máte tu niečo ako klobásy alebo špekačky? Lebo ja tu nemám nič a najbližší obchod je.... je niekde v prdeli."

„To je vyriešené. Niekto z Tomášových kamarátov pôjde na aute."

„Tak potom môžeme ísť."

„Pôjdem zavolať Martina aj Sáru," povedala a dala podržať cigaretu Tomášovi. Rišo po ňom zazrel.

„Nechoď tam. Robia to čo..."

„Ako vieš?"

„Keď niekto vzdychá a popritom vŕzga posteľ, tak som si asi domyslel." Nasilu sa usmial.

Vrátila spať medzi nich a Tomáš jej podal cigaretu.