Neviditeľný

39

Ethanov pohľad:

"Väčšiu sračku ako toto som nevidel."
"Si normálny? To bol ten najkrajší film,aký môže byť."
Sedíme v obývačke u Olívii,práve sme dopozerali tú najviac romantickú hovadinu,akú som kedy videl,aj keď tieto filmy som nikdy nepozeral.
Nemal som to za potreby až doteraz.
"Ty si potom ešte nevidela ten nakrajší film,aký môže byť,keď si to myslíš o tomto."
Rukou ukážem na televízor v ktorom už idú len titulky.
Olívii na tvári vidím,ako veľmi chce môjmu názoru odporovať,no prekazí jej to zvonček,ktorý sa ozve od dverí.
"Idem tam."
"To by si mala ak nechceš aby tu tvoja návšteva vyzváňala celý deň."
"Vždy musíš mať blbé komentáre,však?"
Len sa nad ňou zasmejem a pokrútim hlavou.
Nemôžem uveriť koľko mi toho dalo toto dievča.
Nikdy by som nepovedal,že práve ona vo mne vyvolá pocity,ktoré som si myslel,že ani nemám.
"Vážne neotravuješ Chris"
Akonáhle započujem to meno chce sa mi ogrcať celý dom.
Len prevrátim očami,ľahnem si pohodlne na gauč a ruky si dám za hlavu.
"Ethan,máme návštevu"
Zakričí na mňa Olívia blížiaca sa aj s "našou" návštevou do obývačky.
Akonáhle ma zbadá ten malý blonďatý potrat v tvári sa mu značí nenávisť.
Teší ma,ako mu vadím.
A tak sa len uškrniem,no stále ležím na gauči.
"Olívia,spravila by si mi niečo malé pod zub?Som celkom hladný."
"Neviem čo máme,no niečo ti urobím."
S týmto Olívia odišla do kuchyne a my chlapi,teda ja a tá blonďatá hlava sme ostali v obývačke.
Zatiaľ čo si potrat držal vážnu tvár,ja som sa vyškieral jedna radosť.
"Tak,ako vám to ide s Olíviou?"
"Ešte nám to nejde nijak. Ešte nie sme ani my."
"To si robíš kozy. Čo ti to tak dlho trvá."
"Neviem,ako u teba,no u mňa znamená my,keď aj jedna aj druhá strana cítime lásku."
"Ty tu lásku necítiš?"
"Olívia ju necíti."
"Ty si dobrý kokot."
Tak ja sa snažím mať s ním normálny rozhovor,bez toho aby som mu jednu nezabil na tvár,no on mi povie,že som kokot?!.
"Asi som zle počul."
"To teda nie. Počul si dobre.Si kokot a k tomu ešte slepý. Veď to dievča si fascinoval ešte predtým,ako ťa poznala."
"Čože?"
"Áno, pamätám si,ako chodievala do školy o pár minút skôr,aby ťa mohla sledovať,ako každé ráno pred školou nezaujato stojíš a fajčíš jednu cigaretu."
"To som nevedel."
"Nechcel som to vedieť ani ja. Raz som ju ale načapal,tak mi povedala,že ju jednoducho fascinuješ. To ako sa pozeráš na svet,ako všetkých ignoruješ,ako si z nikoho nič nerobíš. Volala ťa chlapec,ktorý je pre všetkých neviditeľný. "
Toto som ani len netušil.
Myslel som si,že pre ňu neexistujem,presne tak isto,ako neexistujem pre iných.
"Vždy ju niečo k tebe ťahalo,viem,že k tebe cíti to isté čo ty k nej,aj keď s tým stále nesúhlasím. "
"Tak prečo si drží odstup?"
"Pretože chce aby medzi vami bola sto percentná dôvera."
"Čo mám teda urobiť?"
"Tak to by si mal vedieť ty,ako jej dokážeš svoju dôveru."
Chcel som mu povedať,že neviem čo robiť,že robím všetko.
No nebola to pravda.
Existovala jedna vec,ktorú som si nemohol nechať len pre seba ak som po svojom boku chcel mať Olíviu.

Btw týmto vám chcem povedať,že nás čaká len jedna finálna časť + epilóg a je koniec tejto našej story.