Neviditeľný

38

"Tomuto hovoríš rande?"
"Keď uvidíš výsledok,budeš ľutovať čo si teraz povedala."
Aby vám bolo jasné,Ethan ma dnes zobral na naše prvé rande.
Bola som nadšená.
Úplne.
Myslela som si,že niekoho ako Ethan budem musieť dokopať do toho aby ma pozval na rande,no on si dnes prišiel ku mne do triedy a pred očami mojich spolužiakov ma pozval na naše prvé rande.
Ako nádejne to vyzeralo.
No teraz sa tu predieram vysokánskou trávou,nohy mám celé od žihľavy a môj mozog otravujú myšlienky o hadoch,ktoré sa môžu niekde vynoriť.
Hlavne,že Ethan si tu vykračuje s úsmevom na tvári,akoby sa prechádzal po pláži.
Nieže by som sa sťažovala.
Byť niekde,úm, ani neviem kde,nič tu nie je, no byť tu s Ethanom ma teší,no nemalo by byť prvé rande to najlepšie?
"Tu to je!"
Zakričí na mňa Ethan,ktorý sa prediera cez pár stromkov a vysokú trávu až niekde do neznáma.
Akonáhle prídem na miesto,kde sa už nachádza Ethan,moja sánka klesne až po zem.
Asi som sa mýlila.
Toto nie je katastrofa,toto je krása.
Tá cesta sem stála zato.
Pred mojimi očami žblnkotal potôčik,okolo nás kryli zelené,listnaté stromy,no to najlepšie bola rozprestretá deka na nízkej tráve,okolo pár sviečok,ktoré boli poukladané v malých svietnikoch aby nespôsobili požiar.
Na deke bol pletený piknikový kôš a vedľa neho fľaša šumivého vína.
Bola to krása.
"Tomuto už rande hovoríš,čo?"
"Je to nádherné. Ako ťa to preboha napadlo?"
"Len tak som sa sem raz zatúlal a napadlo mi,že by bolo dobré to využiť na takú príležitosť,ako naše rande."
Pomaly som si razila cestu k deke a sadla si na ňu.
Ethan si sadol hneď vedľa mňa,zobral k sebe košík,ktorý následne otvoril a povyťahoval z neho jedlo,dva taniere a poháre na šumivé víno.
Palacinky.
V boxe,ktorý otvoril sa nachádzali palacinky.
V druhom boxe jahodový džem.
A nakoniec nakrájané ovocie.
"To si pripravil sám?"
"Úplne sám."
"Vyzerá to naozaj skvelo."
"Dúfam,že to tak skvelé bude. Nevaril som už dlhú dobu."
Na jazyku som mala otázku,prečo už dlhú dobu nevarí,no nechcela som si pokaziť prvé rande,tak som sa na neho len usmiala,načo mi vtisol bozk na spánok a podal mi tanier.
Do pohárov nám každému nalial kus šumivého vína.
"Na naše prvé rande."
"Na rande."
Obaja sme vypili celý obsah pohára a pustili sa do palaciniek.
"Odteraz mi robíš palacinky len ty. Myslela som si,že robím tie najlepšie,no tieto tu sú úplne neuveriteľné."
"Som rád,že ti chutili. Nebol som si istý,že budú tak dobré,ako kedysi."
"Kto ťa ich naučil robiť?"
Ethan si len povzdychol,posunul sa vyššie a pozrel na mňa.
"Otec bol kuchár,naučil ma ich robiť,keď som mal 10 rokov."
"Och,prepáč,myslela som si,že mi povieš,že je to recept z internetu. Nemyslela som si,že je to tak súkromné."
"To je v poriadku,neospravedlňuj sa. A teraz už nerieš nič a poď ku mne."
Len som sa nad ním zasmiala a zatiaľ,čo sa Ethan prevalil na chrbát,ja som sa usalašila na jeho hrudi a spokojne som oddychovala s pocitom,že som na tom najlepšom rande.