Neviditeľný

21

"Dnes o 16:00 v parku. Na tom mieste,kde sme sa stretli predtým."
Mám či nemám.
Keď som pred včerom viedla rozhovor s Chrisom sľúbila som mu,že si dám s Ethanom pokoj.
Že nebudem mať nutkanie spoznať ho.
Pretože on mi aj tak ublíži.
No to hovorí Chris.
Hovorí to Chris,ktorý Ethana nenávidí.
Teda po tomto zvážení nie je isté či má pravdu.
Možno ma raz Ethan bude mať rád.
Možno pre neho raz niečo budem znamenať.
Možno mi raz dovolí spoznať ho.
"Okey."
Týmto jednoduchým slovom,ktoré som odoslala  som si otvorila cestu do pekla.
Christopher ma zabije,ak sa to raz dozvie.
Presne o štvrtej vchádzam do jediného parku,ktorý v meste máme.
Pomalými krokmi a s poslednými tónmi pesničky od The Neighbourhood si skladám slúchadlá a pohľadom hľadám po Ethanovi.
Stojí pod stromom a znudene sa pozerá do zeme.
Ako inak.
"Ahoj"
Namiesto pozdravu len kývne hlavou a z vrecka si vytiahne cigarety.
"Čo si chcel?"
"V podstate nič."
"Ahaaaaaa."
"Len som chcel ísť von."
"So mnou?"
"Prečo nie?"
A teraz je čas zisťovať niečo o Ethanovi a jeho spoločenskom živote.
"A čo tvoji kamaráti?"
"Čo s nimi?"
"Nechcel si byť s nimi?"
"Oni počkajú. Som s nimi stále."
Tak predsa má kamarátov.
V tomto si teda pravdu nemal Christopher.
"Si s nimi stále?"
"Áno."
"Prečo?"
"Prečo tie otázky?"
"Noooooo je zvláštne od teba počuť,že máš priateľov."
"Každý z nás má priateľov."
"Ty veľmi nevyzeráš ako typ na priateľov."
"Nie?"
"Vôbec."
"Tak ťa presvedčím o opaku."
Uvedomujete si aký dlhý rozhovor práve vediem s Ethanom?
Pretože ja si to uvedomujem.
Vy tiež?
"V sobotu ráno prídem po teba,okey?"
"A kde pôjdeme?"
"Uvidíš."
Len na mňa žmurkne a zapáli si cigaretu,ktorú už hodnú chvíľu len tak držal v ruke.
"Poďme sa prejsť. Stále ti musím nejak vynahradiť pomoc,ktorú si mi ponúkla v mojom depresívnom období."
A s cigaretou v ruke a druhou rukou vo vrecku sa  vydal ulíc nášho mesta.