Nespútaná omega / z.m

Two

  Sedela v jeho čiernom SUV sledujúc budovy a stromy ktoré míňali. Jej nový majiteľ šiel priveľmi rýchlo na to, aby si všimla názvy malých obchodíkov, a tak mohla len rozmýšľať čo v nich asi predávajú. Všimla si, že pri jednom sedelo veľa detí, ktoré jedli zákusky alebo lízali kopčeky zmrzliny. Musí byť leto, pomyslela si Omega. Inak by tak veľa detí nesedelo pred cukrárňou. Hodiny na palubovke toho pohodlného auta ukazovali jedenásť hodín aj dvadsať štyri minút. Čas obeda. Omegy v obchode práve dostávajú svoju pravidelnú dávku obeda. Dnes je piatok, to znamenalo, že mali na obed niečo čo nechutilo ako železo a ani ako už dva krát vopred vyzvracané jedlo. V piatok im objednávali jedlo z neďalekej reštaurácie. 

 Omega si nevedela pomôcť, zrazu pocítila hlad. A jej žalúdok to dal dosť jasne najavo. Nemusela povedať nič a alfa zrazu prudko zabočila doprava. Omegu jemne hodilo do dverí ale nemala čas protestovať, pretože Alfa zastavil. Neboli u neho doma, teda pokiaľ Alfa nebývajú v stánku s kebabom. 

 "Zostaneš vnútri, ja ti niečo prinesiem, rozumieš?" jeho hlas bol hrubý. Počula ho prvý krát odkedy nastúpila do jeho auta, čo bola už dobrá hodina. Musel bývať veľmi ďaleko.

 "Nevieš, čo ľúbim," povedala potichu unavená z cesty.

 "Nedám ti tam nič, čo by ti uškodilo. Predpokladám ale, že čili nemáš rada," ani náznak úsmevu, ktorý by mal Omegu upokojiť. Hnusák, pomyslela si Omega. Jej predošlý majiteľ sa aspoň usmieval. 

 "Nie a ani rajčiny," povedala tak nepríjemne ako on. 

Alfu to zrejme nahnevalo, pretože sa zhlboka nadýchol a oboma rukami stlačil volant. Vyzeralo to ako keby sa alfa snažil upokojiť. A tak bola Omega ticho, nechcela si to u neho pokaziť. Ešte stále ju mohol zaviesť späť a jediné čo nezniesla viac ako Alfy, boli fňukajúce Omegy počas heatu. Dovádzalo ju to do šialenstva i keď vedela, že počas heatu je ona absolútne rovnaká.

   Alfa po chvíli bez slova vyšiel z auta a Omega sledovala ako obchádza auto a zastavuje sa pri stánku, koketne sa usmievajúc na mladú predavačku. Omega okamžite otvorila okno a zhlboka sa nadýchla snažiac sa rozoznať, čo je tá predavačka zač. 

Bola to omega, nezadaná omega.

 Nie že by jej to vadilo, viac menej dúfala, že Alfa je sukničkár a tak ju nechá napokoji vždy keď si domov donesie inú, ľahkú Omegu. Tak ako jej predošlý majiteľ. 

 Tá omega predavačka obsluhovala Alfu s veľkým nadšením, ale keď zbadala Omegu v jeho aute, úsmev jej opadol. Aj Alfa si to všimol a jeho nová Omega mohla jasne počuť, ako predavačke hovorí, že je to len známa a nič s ňou nemá. 

 Omega v aute si nemohla pomôcť. Jej hrdelný smiech pohladil uši Alfy, a tak mala Omega všetku jeho pozornosť. A nie len jeho. Alfa sediaca pri stánku sa zhlboka nadýchla a zavoňala vôňu neoznačenej omegy a už aj kráčal k autu. 

Omega si to nevšimla, ešte stále sa smiala. Všimla si to až keď o jej dvere niekto poriadne treskol. Alfy na seba vrčali ako dva malé psy, ktoré sa bili o kosť. Tá kosť bola v tomto prípade omega v aute. 

 "Odpáľ," zavrčal cez zaťaté zuby čiernovlasý majiteľ auta. Nepáčilo sa mu, že Omega na seba upozornila ďalšiu Alfu no nepáčilo sa mu, že Alfa k nej začala kráčať ako keby nebolo pod slnko jasné, že Omega v aute je jeho. 

 "Nie je označená," zavrčala druhá Alfa. 

Omega mu nevidela do tváre, cítila iba jeho vôňu a videla jeho svalnatý chrbát. Jeho hlas bol ale o niečo hrubší ako ten čiernovlasého, no vôňou mu nesiahal ani po členky. 

 "To neznamená, že máš na ňu právo," vrčal aj naďalej čiernovlasý. Všetci, ktorý sedeli pri stánku s kebabom sledovali túto scénku ako keby to bolo niečo neobvyklé, i keď všetci vedeli, že alfy sa o omegy bijú často.

 "Mám právo o pokus získať ju," usmial sa arogantne ten druhý, čím si zaslúžil od čiernovlasej alfy silnú ranu do tváre. 

Omega v aute prekvapene zhíkla tak ako aj ostatné omegy okolo nich. Alfy sa pred autom začali byť a vrčať na seba. I keď mal čiernovlasý na začiatku prevahu, druhý alfa bol omnoho väčší a alfa čoskoro ležala na zemi dostávajúc rany do tváre. 

 Skvelý začiatok, pomyslela si Omega keď vychádzala z auta na pomoc. Nemohla si pomôcť, i keď Alfy neznášala nemohla sa pozerať na to, ako kvôli nej niekto dostáva na frak. Nikto nečakal ale to čo Omega spravila. 

 Svoju drobnú no zato prekvapivo silnú ruku položila na chrbát mohutnej alfy, zovrela jeho bundu do päste a od Alfy ho s námahou odtiahla. Mohutná Alfa stála oproti nej s prekvapeným pohľadom na tvári sledovala jej nádhernú tvár. Posledné čo uvidel bol úsmev Omegy a jej päsť na jeho tvári. Bola to bolesť, ale to čo ho bolelo viac bola jeho hrdosť. 

 "Vypadni ty nadržaný pes" zavrčala pre tentokrát ona. 

 "Si Omega, nemáš mi čo rozkazovať," zavrčal aj on. Nepáčilo sa mu, ako sa s ním Omega rozpráva. Nemajú to dovolené. 

 "Nie som ale označená omega! Som slobodná, mám právo robiť čokoľvek čo chcem a teraz ti hovorím, aby si kurva zmizol skôr než ti zničím nie len tú tvoju otrasnú tvár, ale aj tvoju hrdosť, ty neskutočný nadutec!" obidve Alfy sledovali omegu s prekvapením, no mohutná alfa sa nakoniec vzdala a porazený odišiel. 

 Omega sa hrdo otočila a s úsmevom sa pozrela na alfu, ktorá stála za ňou. On sa však neusmieval. Na jeho tvári bol hnev. 

Schmatol drobnú Omegu pod pazuchu a ťahal ju naspäť do auta. Omega mohla počuť, ako predavačka kričí, že si zabudli kebab ale to Alfu nezaujímalo. Hodil Omegu do auta ako keby bola vrece zemiakov a s kamennou tvárou obišiel auto, aby si sadol na svoje miesto.

 "Čo to malo kurva znamenať?!" zavrčal pozorne sledujúc cestu pred nimi. 

 "Oh nemáš začo, Alfa. Bolo mi potešením že s radosťou ti zachránim život aj nabudúce, keď sa budeš chovať ako majetnícky pes," sarkasticky sa usmiala omega. Chovanie Alfy ju naštvalo. Mal by jej ďakovať, prečo je na ňu dopekla taký odporný?!Počula, ako si Alfa nahlas vydýchol a potom povedal 

"Som Zayn," ako keby to malo Omegu zaujímať. 

 "Lynnleigh," predstavila sa aj omega a to boli posledné slová, ktoré v aute v ten deň odzneli.  

poznámka autora 

Takže, nebudem poznámky písať často, pretože to nie je dôležité a skoro nikdy neviem čo napísať. Takže ich budem písať len vtedy, keď vám budem musieť povedať niečo dôležité.

Za prvé : Za korektúru príbehu ďakujem úžasnej @Duddie_Clifford , pretože bez nej by príbeh po gramatickej stránke stál za prd. 

Za druhé: Prosím komentáre. Nemusíte ani toľko hlasovať, chcem vedieť váš názor. Čo by ste zmenili, čím by ste pomohli, čo sa vám páči, čo by ste tam radi videli. 

Za tretie: Predpokladám, že viacerí budete mať problém s prečítaním jej mena. Číta sa to "Linlei" a budem sa to snažiť skloňovať čo najmenej, lebo skloňovať zahraničné mená proste fuj fuj.