Normal

Cameron

Jediné, prečo ešte chodil do tej školy, kde mu strpčovali život primitívni štvrtáci, ktorí nevedia, kedy prestať, kde sa mu každý smeje a myslí si, že doma chová šváby, ktoré mu každý deň vyberajú oblečenie podľa toho, do ktorého sa zakutria, bola Jane. Ona bola svetlo jeho života, jeho múza, keď doma medzi tým, ako varí večeru a robí domáce úlohy píše básne, ona bola jediným dôvodom, pre ktorý toto všetko podstupoval. A ani o tom nevedela.

Vedel, že sa jej páči Justin z vyššieho ročníka. Bolo len otázkou času, kedy sa dajú dokopy odkedy videl, ako na ňu Justin pokukoval minulý týždeň v jedálni. Jediné, čo ešte bolo v prekážke bola Janenina hanblivosť a strach ukázať svoje city. A to ho držalo nad vodou.

Až doteraz.

Už zdiaľky to videl, avšak nechcel pripustiť, že by sa to naozaj mohlo stať, dokonca pred jeho očami. Nemyslel si, že sa toho dožije. Pred očami sa mu odohrávala jeho najhoršia nočná mora. Jane bozkávajúca Justina pred bránou školy.

Ani sám nevedel, ako sa dostal do triedy na prvú hodinu, ale ten obraz nie a nie zmiznúť spred jeho očí. Vedel, čo to znamená, vedel, že sa mu práve zrútil jeho posledný oporný stĺp, ktorý v tejto diere mal. Vedel, že hneď ako príde domov, bude si musieť nájsť novú školu, hoci v strede semetra je to ako samovražda. Vedel, že je koniec, ale jednako na ňu nevedel prestať myslieť. Na tom, čo cítil sa nezmenilo nič. A on bol rád aspoň za to.

Ako sa presúval do druhej učebne na matematiku, zozadu doňho niekto strčil a on sa zosypal na zem. Ani sa nemusel pozrieť, vedel, kto to bol. Rayn. Nebol síce kapitánom futbalového tímu, mal však dosť svalov na to, aby si mohol dovoliť šikanovať iné decká. A odkedy Kit odišiel na inú školu, Cameron sa stal jeho fackovacím panákom namiesto neho. Vedel, že to skôr, či neskôr príde, avšak aj tak bol sklamaný, že si vybral práve jeho.

,,No čo ty chovateľ švábov? Ako sa majú tie tvoje potvory. Vybrali ti dnes vhodné oblečenie?" kričal posmešne Ryan po celej chodbe, aby ho všetci dobre počuli, aby sa na ňom všetci mohli zasmiať.

Cameron na to neodpovedal, len si pozbieral veci a vykročil ďalej.

,,Ešte sme neskončili Švábik!" zvolal Ryan a odišiel sa venovať svojej priateľke. Cameronovi neostávalo nič iné, len sa pobrať do triedy. Matiku zvládne, aspoň mu odvedie myšlienky a nachvíľu zamestná jeho mozog číslami.

Hoci vedel, že je to nesprávne, na biológiu s ňou sa tešil ešte viac ako inokedy. Nemohol uveriť vlastým ušiam, keď učiteľka hovorila mená laboratórnych partnerov a jeho meno zaznelo spolu s jej. Razom to zotrelo ranný výjav pred budovou školy, ktorý nechcene videl aj Ryanovo šikanovanie. Bez rozmýšľania si k nej sadol a nevedel z nej spustiť zrak, najmä nie vtedy, keď sa k nemu otočila a prehovorila.

,,Pomôžeš mi s tým však?" hlas mala ospalý a oči jej klipkali. Nemohol uveriť, že po toľkom čase, čo ju nenápadne sledoval a myslel na ňu sa s ňou môže rozprávať. Neváhal ani sekundu.

,,Jasné. Vieš, mňa to aj celkom baví, takže ak chceš, môžem to urobiť aj za teba," povedal a natiahol sa za mikroskopom.

,,Nie, nie. To od teba nemôžem žiadať. Nenechám ťa v tom samého."

Vtedy ho niečo napadlo. Ani sám nevedel, že by bol schopný to povedať nahlas, ale náhly nával adrenalínu ho k tomu priam donútil.

,,Ale prosím ťa. Narobíš viac škody ako úžitku. No ak by si chcela, môžem ťa niekedy prísť doučovať."

A bolo to vonku. Už to nemohol zastaviť bez toho, aby sa strápnil ešte viac. Chvíľa na odpoveď sa predlžovala a on sa s horiacimi lícami plnými hanby odvrátil, aby to zakryl. Čo však nečakal, bola jej odpoveď.

,,To by bolo skvelé, ďakujem," povedala Jane.

Cameron zostal užasnutý, nenachádzal slová, myslel si, že sníva. Jane práve súhlasila, aby ju doučoval. Nádherný sen.

Ani sa nestihol spamätať a zvonček už zvonil na koniec hodiny. Jane sa len rýchlo odzdravila a vybehla z triedy, jemu to však vôbec nevadilo, jemu sa práve splnil sen. Možno dnes nakoniec vôbec nebude musieť sedieť za počítačom a hľadať si nové miesto. Jane síce má priateľa, síce je tým priateľom Justin, ale ešte sa to neskončilo. Ešte má nádej, má príležitosť, ktorú si nenechá ujsť.

Zvyšok školy prebehol až zázrakom rýchlo, akoby sa už aj tá tešila, kedy sa Cameron s Jane znova stretnú. Do autobusu nastúpil medzi prvými a sadol si do jeho zadnej časti. Po pár minútach bol autobus skoro plný a medzi poslednými nastúpila aj Jane. Namierila si to do tretieho radu a ako si sadala, zavadila oňho pohľadom. Zakýval jej a ona zakývala jemu. Založila si slúchadlá a sadla si.

A on si vydýchol, pretože vedel, že to nebol len sen.