Normal

Jane

Vietor sa jej pohrával s vlasmi akoby jej ich chcel vziať. Akoby už boli jeho. Jane to však nevnímala. Jediné, na čo sa mohla pri hudbe hlasno jej revúcej do uší sústrediť bolo, kedy len znovu uvidí Justina. Hoci bola pôvabná, múdra a šikovná, chýbala jej odvaha a sebavedomie, ktoré by jej len potvrdilo, že Justin ju naozaj včera pobozkal a povedal jej, že je jeho. Že už ich nič nerozdelí a že už budú navždy spolu. V noci skoro vôbec nespala, ako len rozmýšľala a spomínala, preto si ráno musela naniesť o niečo hrubšiu vrstvu makeupu, aby zakryla dôkazy po nočnej bdelosti.

Po dlhom čase sa rozhodla ísť pešo do školy, čo ale rýchlo oľutovala, pretože cítila, ako jej po chrbte cícerkom stekajú kvapôčky potu a v studenom vetre ju chladia na pokožke. Na začiatok októbra bolo nezvyčajne chladno, no keďže Jane bola po nočnom buntošení unavená, ledva by si stihla všimnúť, že sa vonku ochladilo, nie to ešte, aby si vzala sveter. Vedela, že naspäť pôjde školským autobusom, nakoľko Justin ešte nedostal vodičák a do školy ho nosí staršia sestra, ktorá študuje na výške o pár blokov ďalej.

Konečne zazrela brány školy. Jej pohľad hneď našiel ten jeho. Stál pri plote, lajdácky sa opieral o plot a keď ju zazrel, ako sa naňho pozerá, vyčaril frajerský úsmev a žmurkol na ňu. Srdce jej vynechalo pár úderov a ona konečne mala istotu, že včerajšok nebol len jej bláznivou ilúziou, ale že to bola pravda.

Poloomráčená došla až k nemu, on ju schytil do náručia a silno ju pobozkal. S výdychom mu vošla prstami do vlasov a jemne potiahla. Ani jeden si neboli vedomí, koľko je hodín, až dokým ich zvuk zvončeka rozliehajúceho sa po areály školy nevtiahol späť do reality. Justin chytil Jane za ruku, preplietol si s ňou prsty a obaja konečne vošli do školy.

Hodiny bez Justina boli nekonečné, tiahli sa bez prísľubu konca. Na biológii dostala za partnera Camerona. Nebola z toho veľmi nadšená. Povrávalo sa o ňom, že doma pestuje šváby a tie mu ráno vyberajú oblečenie tak, že sa doneho zakutrú. Túto historku vymysleli starší žiaci, ktorým ich bývalý fackovací panák zdrhol na inú školu, takže si rýchlo museli nájsť náhradu. Ako motív im poslúžilo to, že Cameron chodil vážne oblečený ako bezdomovec. 

Jane tejto povere nechcela veriť a pre svoje vlastné dobro aj preto, aby si udržala známky z biológie, ktorá nebola jej silnou stránkou narozdiel od Camerona, ktorý v nej až príliš vynikal.

,,Pomôžeš mi s tým však?" povedala ospalo a na dôraz si ešte zívla. Pozrela na Camerona, ktorý z nej nespúšťal zrak odkedy si k nej sadol.

,,Jasné. Vieš, mňa to aj celkom baví, takže ak chceš, môžem to urobiť aj za teba," hanblivo sa usmial a natiahol sa za mikroskopom.

,,Nie, nie. To od teba nemôžem žiadať. Nenechám ťa v tom samého."

,,Ale prosím ťa. Narobíš viac škody ako úžitku. No ak by si chcela, môžem ťa niekedy prísť doučovať."

Vychrlil to veľmi rýchlo, akoby sa bál, že mu dôjde odvaha, kým to stihne dopovedať. Líca sa mu začervenali a odvrátil zrak tváriac sa, že pred chvíľou nič nepovedal.

Jane rozmýšľala. V hlave prehodnocovala klady a zápory tohto návrhu. Lenže dobrú známku potrebovala a povedala si, že možno nebude až také zlé, ak ju bude Cameron doučovač. Veď sa predsa môže vyhovoriť na to, že spolu robia projekt.

,,To by bolo skvelé, ďakujem," povedala po chvíli Jane.

Cameron na ňu užasnuto pozrel, akoby neveril, že s tým súhlasila. Našťastie zazvonil zvonček a Jane s krátkym rozlúčením vybehla z triedy, aby stihla nájsť Justina počas obednej prestávky.

Keď sa škola konečne skončila a Jane naposledy pobozkala Justina na rozlúčku, vybrala sa k zastávke autobusu. Bola medzi poslednými, čo nastúpili. Ešteže som to stihla, pomyslela si. Namierila si to do tretieho radu a ako si sadala, zazrela Camerona o niečo viac vzadu, ako jej zamával. Nenápadne mu odkývala, založila si slúchadlá do uší a opäť sa ponorila do iného sveta.