Just fight

26. Navždy?!

*o 6 rokov neskôr*

„Panebože, neverím, že naozaj končíme výšku. Bude mi to tu chýbať." rozplývala sa Roxy, kým sme sa obliekali. Obe sme chodili na tú istú školu. Len ja som študovala fotografovanie a ona spev. „Ani nehovor. Bude mi to tu chýbať." pretrela som si pery rúžom. Okolo nôh mi behala Blue, ktorú som radšej vypustila vonku z mojej izby. „Zlatko, pusti ju na záhradu." zakričala som. „No ešte aj ty mi pridávaj robotu." ozvalo sa zdola. Dnes robíme u nás doma oslavu, teda Beth ju robí. My dve sme boli aj u kaderníčky. „Myslím, že vyzeráme skvelo." zhodnotila som náš výzor. Moje ryšavé vlasy boli natupírované a sčesané do rybieho vrkoča. Na sebe som mala modré šaty, ktoré podtŕhali môj make-up. Jemné takmer telové očné tiene a svetloružový rúž. Dopĺňala to špirála a výnimočne aj púder.

Ona mala vlasy v drdole, bordové pery a na sebe kvetované šaty.

„Tak teda poďme, kočka." zavelila a zapla si topánky. Spolu sme kráčali dolu schodmi. „Teda, sestrička, vyzeráš skvelo. Vy obe." ako prvý si nás všimol Dave. „Povedz nám niečo, čo nevieme." Roxy sa sebavedomo usmiala a kráčala ku Lukeovi, ktorého následne pobozkala. „Tak ste prišli." zvítala som sa s Dot, Zoe a Mattom. „Toto by sme si nenechali ujsť." objal ma Matt. „A kde je Haylee aj s malým?" zaujímala som sa. Matt sa pred tromi rokmi oženil s tou blondínkou z baru. Majú spolu rok a pol starého chlapčeka. „Niekde vonku. Cole naháňal Blue." mávol rukou. „Konečne som vás našiel. To poznáš všetkých týchto ľudí?" Jason sa ku nám predieral cez dav ľudí. „Ahoj, braček." objala som ho. „A aby som ti odpovedala, tak nie. Ale nepokazím predsa Beth náladu. Inak nevideli ste niekde môjho vyvoleného?" rozhliadla som sa. „Myslím, že bol vonku s Haylee." nezaujato odvetil Matt. „Ahoj, rada ťa vidím." podišla ku mne Chloe. Na rukách držala malú mulatku, ktorá má už šesť rokov. Spolu s Jasonom si ju adoptovali pred štyrmi rokmi. Samozrejme, ja som sa stala krstnou mamou. „Poď ku mne, srdiečko." vzala som si na ruky malú Mackenzie. Ona sa mi okamžite začala hrať s vlasmi. „Teta Sam, myslíš si, že raz aj ja budem mať také oranžové vlasy?" spýtala sa ma. „Myslím, že nie." popravde som odpovedala. Videla som na nej, ako zosmutnela. „Ale to je dobre. Nemôžeme predsa všetci vypadať rovnako. Potom by to bolo nudné. Ja mám ryšavé vlasy, ty ich máš hnedé. Každý sme nejakým spôsobom rozdielny." vysvetlila som jej. „Ale keď ja chcem mať tiež také vlasy ako ty." protestovala. „Poviem ti tajomstvo." kráčala som s ňou na dvor, aspoň nachvíľku preč od tohto hluku. Ostatný nás nasledovali. „Kedysi som tiež chcela iné vlasy. A na chvíľku som ich aj mala prefarbené. Bola som blondína. Lenže to som nebola ja. Len niečo, čím som chcela byť. A práve pre to si myslí, že vždy budeme chcieť niečo, čo nemáme. Pre to je najlepšie uspokojiť sa s tým, čo máme a tešiť sa z maličkostí. Vtedy je život krajší." žmurkla som na ňu. „A budem raz taká múdra ako ty?" položila mi ďalšiu otázku. „O tom nepochybujem." brnkla som jej po nose. Vtedy som už videla Dominica. Behal za malým Coleom, ktorý stále chytal Blue. Chytil ho na ruky a vyzdvihol do vzduchu. Malý sa len smial. Položila som Mack na zem a dovolila jej, aby bežala ku nim. „Vy by ste spolu boli zlatý. Nepremýšľali ste nad deťmi? Alebo aspoň nad svadbou?" prišla ku mne Haylee. „Najprv sme si chceli obaja dokončiť vysokú." odpovedal jej za mňa Dominic. „Ale teraz ju už máte ukončenú." nadvihla obočie Dot. „Presne tak." usmial sa Dom a kľakol si. „Sam, milujem ťa už niekoľko rokov a konečne by som chcel môcť do celého sveta vykričať, že si len a len moja. Tak mi to prosím dovoľ. Vezmeš si ma?" z vrecka vytiahol krabičku. „Ja-ja-jasné." lapala som po dychu. „Neskutočne rada." dovolila som mu, nech mi nasadí prsteň.

Potom vstal a vo vzduchu sa so mnou roztočil. Nakoniec ma pobozkal. „A ty si ma kedy vezmeš?" Roxy prižmúrila oči na Luka. „Preboha, nestraš." chytil sa za srdce. Ona ho so smiechom udrela. „Len žartujem. Kedykoľvek budeš chcieť, láska." tiež ju pobozkal.