O chvíľku sa mám stretnúť s Lukeom. Konečne som nabrala odvahu, povedať mu, čo cítim. „Ty sa kam maľuješ?" vtrhol mi do kúpeľne Dave. „Idem von. A viac ti nepoviem. Až potom, keď sa vrátim." ďalej som sa maľovala. Špirála aj jemný ružový rúž. Vlasy som si urobila do dvoch drdolov. Oblečená už som.
Rất tiếc! Hình ảnh này không tuân theo hướng dẫn nội dung. Để tiếp tục đăng tải, vui lòng xóa hoặc tải lên một hình ảnh khác.
„Aká tajomná. Len sa nevráť tehotná." rozosmial sa Dave. „Pako." zašomrala som a hodila do neho uterák. So smiechom odišiel. Do tašky som si hodila mobil aj kľúče a išla som. Mali sme sa stretnúť pri fontáne na námestí. Cesta tam mi netrvala ani desať minút. Keď som ho tam uvidela, znervóznela som. „Ahoj." na privítanie ma objal. „Ahoj." odpovedala som. „Ideme na zmrzku?" kývol mi hlavou. „Rada." prikývla som.
„Tak čo si chcela?" spýtal sa, keď sme si sadli do cukrárne. „Len tak." všetka odvaha ma opustila. Možno nabudúce. „Aha. No vlastne mne to vyhovuje. Už dlhšie ti chcem niečo povedať." tiež vypadal nervózne. O čo ide? „Tak do toho." popostrčila som ho. „Pamätáš ako som bol v siedmej triede? Prepadal som z matiky. Potreboval som z jedného testu dostať aspoň trojku, ale vôbec som to nevedel. Matiku som nikdy nechápal. Ty si vtedy bola len piatačka, no nemala si s ničím problém. Nedovolila si mi to vzdať. Sedeli sme nad tým celú noc. Nakoniec sme zaspali. Takmer som ten test zaspal. Ale nakoniec som z neho dostal jednotku. Len vďaka tebe. Ešte aj učiteľka si myslela, že som podvádzal. Vtedy som ti povedal, že ťa milujem a požiadal som ťa o ruku." spomínal. „Hej, to si dobre pamätám. Povedala som ti, že sme na to príliš malý. Nech sa ma to opýtaš, keď budeme dospelí a ja budem súhlasiť." pridala som sa. „Tak dúfam, že sa na tom nič nezmenilo, pretože ja som názor nezmenil. Stále ťa milujem. Len s tou svadbou by som rád ešte pár rokov počkal." nervózne sa usmial. „Aj ja ťa milujem." priznala som. „A čo sa týka tých zásnub, som ochotná ešte chvíľku počkať." pokúsila som sa odľahčiť situáciu. Ani neviem ako, bozkávali sme sa. Ešte sme sa išli prejsť a nakoniec sme zapadli na našom zvyčajnom mieste. Nikoho iného sme nevolali. Užívali sme si jeden druhého navzájom. To nám úplne stačilo. Dal mi svoje hodinky, vraj aby každý vedel, že som len jeho. Bolo to vtipné a romantické zároveň. Ale potom musel odísť a ja som si ku sebe zavolala Dava. Všetko som mu povedala. Nemal s tým žiaden problém. Nikdy nebol ten typ brata, ktorý by mi niečo zakazoval. Ale zas bál sa o mňa, to viem. Vtedy som videla Sam. Ona plakala? Čo sa stalo? Volala som Dominicovi, no ten mi nezdvíhal. Hľadala som ju, ale neúspešne. „Dave, ja sa o ňu bojím. Takúto som ju ešte nevidela. Musíme nájsť Dominica. Určite sa medzi nimi niečo stalo." stresovala som. „Ak áno, možno viem, kde bude. Sú len dve miesta. Buď pije, alebo spomína. Poď." vstal a kráčal von. Nasledovala som ho. V bare nebol, ale zato sme ho videli na pláži. „Chlape, čo tu robíš?" Dave k nemu podišiel. „Čo mám robiť?" otočil sa na nás. Toto je prvýkrát, čo som ho videla plakať. „Najprv mi povedz, čo sa stalo." Dave sa k nemu posadil. „Samantha." vydýchol Dom. „Je to moja sestra, chápeš?" sklonil hlavu. „Vlastne ani veľmi nie." Dave bol úprimný. „Moja mama je aj jej mama." vysvetlil mu. „No jasné, veď je adoptovaná." ani jeden z nás dvoch nevedel, o čom Dominic točí. „Nie tak. Našla svoj rodný list. Je to moja skutočná sestra." vložil si hlavu do dlaní. „A ľúbiš ju tak ako svoju sestru?" spýtal sa Dave. „Chcem s tým bojovať. Snažím sa s tým zmieriť. Nič iné mi neostáva...." Dominic pustil monológ, ale Dave ho nenechal dopovedať. „Chcem počuť len prosté áno alebo nie." zastavil ho. „Nie. A mám strach, že nikdy ani nebudem."
