Just fight

25. Sprostá pravda 2/2

Dominic

Zo školy som išiel rovno domov. Nechcel som tam nechávať Blue samú a Sam ešte niečo mala. Prekvapilo ma, že dom bol odomknutý. Takže mama sa vrátila.

„Mama?" skríkol som, keď som vošiel. „Ahoj, srdiečko." pribehla ku mne a hneď ma objala. „Neviem sa dočkať, keď ti všetko vyrozprávam. Keby si videl to mesto. Je čarovné. Raz ťa tam určite zoberiem so sebou. Bolo tam skvelo, len si mi chýbal. Aj Sam. Kde je vlastne?" vychrlila na mňa. „Asi vytušila, že sa vrátiš, tak radšej ani neprišla." nemohol som si to odpustiť. Chcel som ku nej byť milý a riešiť všetko pokojne, ale to sa proste nedalo. „Dominic, deje sa niečo?" nechápala. „To sa pýtaš seriózne? Mama, našli sme papiere." kráčal som do obývačky. „Aké papiere?" sadla si na gauč. „Samine papiere. Ty si jej skutočná matka. Prečo si nič nepovedala? A hlavne, prečo si si mňa nechala a ju nie? Vieš, aké to mala ťažké? Keď si sa niekoho chcela zbaviť, prečo nie mňa? Veď som starší." jediné čo ma v tejto chvíli trápilo, bola Sam. Už dlhšie som premýšľal nad tým, prečo práve ona. Keď mi hovorila, aké to tam chvíľami bolo, chcel som vziať všetku jej bolesť na seba. Lenže to som nemohol. Tá bezmocnosť, keď som ju videl plakať, keď opäť stretla Jasona, ma ubíjala. „Dominic. Ja... Nie je to tak ako si myslíš. Asi je čas ísť s pravdou von. Je pravda, že Samanthy som sa musela vzdať. Ale len preto, že dve deti by som nezvládla. No to ty nie si môj syn. Aspoň nie biologický. No ľúbila som ťa a vždy ťa budem ľúbiť ako vlastného..." zasekla sa. „Ja.. ja tomu nerozumiem." musel som zalapať po dychu. „Dominic, srdiečko, keď si mal tri roky, tvoja matka umrela. Bola to moja sestra. Sľúbila som jej, že sa o teba postarám. No vtedy som už bola tehotná. Ja som nemala dostatok financií na dve deti. A tvoj otec sa už vtedy musel starať o dieťa, ktoré nebolo jeho. Myslela som hlavne na tvoje dobro, tak som sa Samanthy vzdala. Naozaj som nemala na výber. Keby som si ju nechala, otec by nás vyhodil na ulicu. Vždy mi vykrikoval, že sa o teba musí starať. Keby sa musel starať aj o ňu..." opäť nedokončila vetu. „Ale veď ona je aj jeho. Prečo sa nechcel starať o vlastné dieťa?" snažil som sa to celé spracovať, no čím viac toho povedala, tým menej mi to dávalo zmysel. „Nie je. Bola som tehotná ani neviem s kým. Raz tvoj otec potreboval získať jednu zákazku. Chcel, aby som mu pomohla. Ľúbila som ho. Veľmi som ho ľúbila. Spravila by som pre neho čokoľvek. Bola som mladá, naivná a hlúpa. Súhlasila som s tým, že sa vyspím s jedným z jeho partnerov. A takto to dopadlo." dokončila. „Takže moja matka bola teta Sophia?" pokúsil som sa z toho vymotať. „Áno. A mrzí ma, že si ju nikdy nespoznal. Len z môjho rozprávania. Keby vedela, čo z teba vyrástlo, bola by nesmierne šťastná." pokúsila sa o úsmev. „Ja.. musím ísť." vstal som a vybehol z domu. Bolo mi srdečne jedno, že na mňa kričí. Potreboval som byť sám. Potreboval som nad tým premýšľať.

Sam

Keď somdošla domov, hľadala som Blue. No na dvore ani v mojej izbe nebola. Zrazusom začula zvuky z Dominicovej izby. No jasné. Že ma to nenapadlo skôr.Ale to čo som uvidela ma prekvapilo. „Beth?" ozvala som sa. Ležala naDominicovej posteli a objímala Blue. Vzlykala, plakala. „Sam?" zodvihlahlavu a pozrela na mňa. „Čo sa stalo?" so strachom som sa posadila vedľanej. „Je Dom v poriadku?" bála som sa. Čo ak sa mu niečo stalo? „Je. Tedaako sa to vezme." povedala mi všetko. Takže ja a on nie sme súrodenci? Veďto je skvelé. Ale chápem ho. Muselo ho to vziať. „Musím ho nájsť. Keď som hopotrebovala, bol pri mne. Teraz je rad na mne." začala som premýšľať, kam moholísť. „Sam, ešte jedna vec. Hneváš sa na mňa?" pozrela mi priamo do očí. Zatento rozhovor to bolo prvýkrát. „Nie. Asi by som mala, ale nie. No musím ísť.Postaraj sa o Blue. Potom ti poviem, ako sme sa k nej dostali."bežala som preč. Jediné, na čom teraz záleží je Dominic. Ako prvé mi napadlojedno miesto, kam ma raz vzal. Vraj sa tam dobre premýšľa. Bežala somulicami San Francisca až som prišla najeden útes. Bolo to tam krásne. Stmievalo sa, ale toto miesto osvetľovalisvetlá z lodí, ktoré plávali po rieke. Proste nádhera. Obzrela som sa a našťastiesom tam našla Dominica. „To vždy, keď sa niečo stane, utečieš?" posadila som saku nemu. „Sam." myklo ním. „Ako si ma tu našla?" vyhýbal sa očnému kontaktu. Jemi jasné, že plakal, no nepriznal by to. „Už ťa tak trochu poznám." jednoduchosom odvetila. „Dominic, už všetko viem. Nedus to v sebe. Ak chceš plakať,stanem sa tvojim ramenom. Ak chceš byť sám, stanem sa tvojim tieňom. A akchceš objatie, budem tvojim vankúšom. Ja som tu a nikam sa nechystám.Jasné?" jemne som ho pohladila po líci. „Možno by si mala odísť." odtiahol sa.Čože? Tak tomuto nerozumie. „Dominic, neuzatváraj sa predo mnou." prosila som.„Ja sa neuzatváram. Doriti! Vieš o mne oveľa viac, než ktokoľvek iný.A to je to, čo ma tak ničí. Odkedy si tu, nepremýšľam nad ničím iným nežnad tebou. Vieš koľkokrát som si želal, aby som ťa nikdy nestretol?" to si toteraz vybije na mne? „Takže by si radšej žil v ilúzii, než vedel pravdu?Pretože ak áno, tak nie si taký, ako som si myslela." chytala som sa poslednejslamky. Nechcela som sa utopiť. „Lenže ty to nechápeš. Tu nejde o mňa. Ideo teba. Kašlem na to, že Beth nie je moja matka. Vychovávala ma a jasom sa mal skvelo. Mám ju aj oca rád. Alebo som aspoň mal. Kým si neprišla tya všetko neobrátila hore nohami. Zistil som, že moja mama bola slabá nato, aby si presadila svoj názor. Radšej sa vzdala bez boja. A môj otec,ktorého by som teraz najradšej nakopal do riti, je kretén." myslela som, že sakaždú chvíľu rozkričí. „A najviac som sklamaný sám zo seba. Keby nebolo mňa,mala by si skvelý život." zaboril si hlavu do dlaní. „Dominic, ty za tonemôžeš. Neobviňuj sa z toho. Bol si len dieťa. Aj tak už nemôžeš vrátiťčas späť. A ja som v poriadku. To čo sa stalo ma urobilo takou, akásom. Nech to znie akokoľvek otrepane, som za to rada. Možno je naozaj všetkotak ako má byť. Takto mám Dot, Jasona, Beth a aj teba. Čo viac by som simohla želať? Aj keď som nevyrastala s matkou, mala som rodinu. Vlastnerada, by som si detstvo ešte raz zopakovala. Nech to bolo chvíľami akokoľvekzlé, tých pekných chvíľ bolo oveľa viac. Tak prestaň. Teš sa z toho, ženie sme súrodenci. Nemusíme sa skrývať, nemusíme sa trápiť. Vlastne nemusímevôbec nič. Len byť." počkala som, kým sa na mňa pozrie. „Pamätáš, čo si mipovedal? Že spolu všetko zvládneme." dokončila som. „Spolu." zopakoval. Na ničsom nečakala a objala som ho. „Za svoj život som povedal milión lží, aleteraz hovorím prostú pravdu. Ty si vo všetkom, čo robím. Stavil by som na tebasvoj život. Ukážem ti všetky moje hriechy a ty môžeš pokojne naostriť svojnôž. Jednoducho ťa milujem či už sme súrodenci, alebo nie. A nič na sveteto nezmení." šepkal. Sedeli sme tam celú noc. Nezaujímalo nás, že zajtra ješkola. Ani to, že je chladno. Proste sme tam len tak sedeli. Nohy nám viselidolu z útesu, ja som mala hlavu položenú na jeho pleci a povedala sommu aj o Jasonovi. Páčilo sa mi, že sa mu môžem vyžalovať a on maneľutuje. Proste si spolu pohrešíme a svet je hneď krajší.