Just fight

6. Zoznámenie

Dominic so mnou opäť celý deň neprehovoril. Dnes som doma bola sama. Beth išla na nejaký charitatívny večierok. Keď som sa osprchovala, počula som buchnutie. Zišla som dole a uvidela Dominica, ktorý mal dosť očividný problém udržať sa na nohách. Bol spitý pod obraz boží. „Ty čo si stváral?" prišla som ku nemu a podoprela som ho. „Nechaj ma. Myslíš, že sa sem len tak nasáčkuješ a my sa z teba všetci poserieme? Mama možno, ale ja určite nie." odstrčil ma. Nechala som ho tak. Lenže na schodoch spadol. „Nenáviď ma koľko chceš, ale ja vážne netúžim mať ťa na svedomí." pomohla som mu vstať. Odprevadila som ho až do izby. „To už zvládne." opäť sa pokúsil ísť sám, ale nejako mu to nevyšlo a narazil do stolíka. „Kriste Pane." zašomrala som a uložila ho do postele. Vyzula som mu tenisky, doniesla lavór, keby niečo a sama som si išla ľahnúť.

[[[

Práve som raňajkovala, keď do kuchyne vošiel Dominic. Klesol na stoličku a chytil sa za hlavu. Podala som mu pohár s vodou. „Vďaka. Aj za to ten včerajšok. To že si ma kryla aj za večer." zamumlal. „Ty mi ďakuješ? Môj život je síce teraz hore nohami, ale toto je už priveľa." žasla som. „No hej." pousmial sa „A prepáč, to čo som ti povedal som tak nemyslel." zodvihol hlavu a uprel na mňa pohľad. „Ale mysle. No to je okej. Nič strašné sa nestalo." mávla som rukou. „Tak ma napadlo, nedala by si mi pár hodín v telocvični? Možno by sa ti podarilo vylepšiť moju techniku." na jeho tvári som videla nervozitu. „Rada." pritakala som. Ostal prekvapený. Zrejme čakal, že ho pošlem do prdele. Ale čomu by pomohlo, keby sme sa stále len hádali alebo ignorovali? „Dobre. A nechceš ísť dnes večer von? Trošku ťa zoznámim s týmto mesto a pár ľuďmi." ponúkol mi. „Prečo nie? Ale mám podmienku." odpila som si z kávy. „Počúvam." hlesol. „Žiaden alkohol." objasnila som mu. „Tak toho sa báť nemusíš. Dnes určite nie." vydesene na mňa pozrel. „Tak potom platí." vstala som od stola a išla do knižnice. Vzala som si odtiaľ knihu Šarlátové písmeno a v mojej izbe som si čítala. Keď bol čas vyraziť, namaľovala som sa. Trochu make-up, špirála a čierny rúž. Vlasy som si nechala voľne rozpustené. Dnes je vonku dosť chladno, preto som si na seba zobrala aj košeľu. Do vrecka som si strčila mobil a bola som pripravená.

„Mám v pláne dať si aspoň jedno pivo, takže nejdeme mojim autom. Navyše to nie je zas až tak ďaleko. Zavolám nám taxík?" premeral si ma Dominic, keď som schádzala dolu po schodoch. Je mi jasné, že naráža na moje topánky. „To zvládnem." usmiala som sa. „Kam vlastne ideme?" spýtala som sa, keď sme kráčali po ulici. „V meste nedávno otvorili nový podnik. Niečo ako reštaurácia a bar dokopy. Chodíme tam takmer každý piatok a dnešok nie je výnimkou. Navyše sa tam zvyknú konávať karaoke večery. Ver mi, je to väčšia zábava než to vyznie." na sekundu na mňa pozrel, no hneď odvrátil zrak a díval sa pod nohy. „Aha." týmito slovami som ukončila náš rozhovor. Chcela som sa ešte opýtať, s koľkými osobami ma chce zoznámiť, ale nevyzeral, že by mu bolo nejak extra do reči, tak som držala ústa a krok.

Vošli sme do baru, ktorý vyzeral útulne. Predná časť s malým pódiom bola presvetlená, no zadná miestnosť bola zahalená do príjemného šera.

„Poď." kývol mi hlavou Dominic. Nenamietala som a nasledovala ho. Na to že je len niečo po siedmej, je tu dosť ľudí. Predierali sme sa cez dav, keď Dominic zastal. Na veľkom gauči sedeli traja chalani a jedno dievča, ktoré sa tvárilo dosť nervózne. Dominic sa s nimi zvítal. „Takže toto je Sam." predstavil ma. „Sam, toto sú Ethan, Luke, Dave a Davova mladšia sestra Roxy." na každého ukázal zvlášť. To sú všetci chalani v tomto meste taký neodolateľní? Ale najviac ma zaujala tá blondína. Mala dlhé zvlnené vlasy, na hlave veľký čierny klobúk, oblečené mala biele tielko, čierne rifle, obrovský svetloružový sveter a perfektné členkové čižmičky. Nebola prehnane nalíčená, len na perách mala svetloružový rúž. Väčšina dievčat, ktoré tu vidím sú totálne zmachlené. Na nič sa nehrala a za to mala u mňa plus. A aj keď sedela, vedela som odhadnúť, že je nízka. Neviem čo presne ma na nej zaujalo, ale nemohla som z nej odtrhnúť zrak. „Takže Sam. Čo nám o sebe povieš?" vytrhol ma zo zamyslenia nejaký hlas. Myslím, že to bol Dave. „A čo by si chcel vedieť?" posadila som sa vedľa Dominica. „Teraz už všetko." žmurkol. Ja ti o nej niečo poviem." ponúkol sa Dominic. To som zvedavá, čo z neho vylezie. „Je to v podstate osina v mojom zadku, ale pokiaľ jej niekto ublíži, zabijem ho. Takže ruky preč. A to platí hlavne pre teba, Dave." jeho slová ma prekvapili. Aj keď tú osinu si fakt mohol odpustiť. „Podľa toho, čo viem, sa o seba dokáže postarať aj sama." ozvalo sa za mnou. „Tobby." otočila som sa. „Ahoj, boxeristka." ach ten jeho úsmev. „Vy dvaja sa poznáte?" Dom nadvihol obočie. „Mal som tú česť." prikývol Tobias. „A jeho neupozorníš?" pozrela som na Dominica. „On je neškodný." zasmial sa. „Možno som neškodný, ale taktiež si ma práve obsadil." pretočil Tobias očami. „Vstaň." pokynul mi. „Gentleman." tentokrát som pretočila oči ja, ale poslúchla som. On si sadol na moje miesto a mňa stiahol na seba. Ani nechcem vedieť ako to vypadalo, keď som mu sedela v lone a on položil nohy na moje stehná. „Tak na tento zadoček by som si zvykol." pošepkal mi do ucha. Neodpovedala som mu, len som sa zasmiala. „Pohoda, bráško. Veď Tobby je neškodný." usmiala som sa na Dominica, ktorý sa tváril dosť naštvane. Čo ho tak vzalo? „Takže ty si tu nová?" prihovorila sa mi Roxy. „Viac menej." prikývla som. Chcela som ešte niečo dodať, ale nestihla som. „Zdravím. Čo si dáte?" prišla ku nám čašníčka. Krátke čierne vlasy, potetované ruky, na sebe kratučké čierne čipkované tielko, kraťasy, z ktorých jej všetko trčalo, v bruchu piercing a jednoduché botasky. Už sama o sebe vyzerala výrazne, ale ten make-up. Modrá špirála, trblietky na mihalniciach, prehnane hrubá linka. To bolo to, čo ma upútalo. Zato chlapci sa zadívali do jej výstrihu. Ona si to zjavne užívala. Roxy si odkašľala a tým ich prebrala späť do reality. „Tri maxi pizze. Jednu syrovú, potom feferónkovú a ešte olivovú." prvý sa prebral Tobby. „K tomu sedemkrát radler." doplnil ho Dom. Čašníčka prikývla a odišla. „Fakt ste nemuseli tak zízať." pokarhala ich Roxy. „Veď sa nič hrozné nestalo. Čo ťa žerie?" pozrel na ňu Dave. „Nechápem, čo na takýchto zmaľovaných kravách vidíte. Prehnaný rúž, nevkusná linka a tie trblietky? O tom, čo mala na seba ani nehovorím. Hodila by sa skôr ku tyči než sem." odvetila mu. Vyzerala poriadne naštvane. „Tak s tým súhlasím. Rovno mohla obsluhovať v spodnom prádle. Ešte aj to by zakrylo viac." pridala som sa k nej. „Čo sa rozčuľujete? To sa nemôžeme ani pozrieť?" ozval sa Ethan. pritakal mu Luke. „Pre mňa za mňa sa pozerajte, ale aspoň sa snažte zakryť stojáka." žmurkla som na neho. „Snáď nežiarliš." zasmial sa Tobias. „Na ňu? Prosím ťa. Nemám dôvod. Len taká malá rada do budúcna. Keď si posadíš na kolená nejaké dievča, aspoň sa snaž nečumieť tak okato." schladila som ho. „Ale veď mi dvaja spolu nič nemáme. Alebo?" zjavne nechápal. „Preboha nie. Tu nejde o to. Tu ide o princíp." vysvetlila som. „Pokiaľ závidíte, nie je to naša chyba." Luke z úst vypustil úplne zbytočné slová. Mohol radšej držať klapačku. „Ty si taký idiot." zasyčala Roxy, vstala a kráčala preč. „To čo bolo?" vydýchol Luke. „Idem za ňou." postavil sa Dave. „Nechaj, pôjdem ja. Toto vy nemôžete pochopiť. Navyše pochybujem, že túžiš ísť na dámske." tiež som vstala. Dave kapituloval a posadil sa.