„Sam, kde si toľko?" zakričala na mňa Dorothea. Kedysi sme spolu vyrastali v detskom domove, ale potom dovŕšila osemnásť rokov a stala sa z nej stala moja prechodná vychovávateľka. Teda už som vystriedala viac rodín, ale nikde som dlho neostala. Som ten typ dievčaťa, ktoré sa správa slušne a v škole má prevažne jednotky. Dokonca mám brigádu, aby som si mohla kupovať veci, ktoré chcem a nemusela Dorotheu o nič žiadať. Pracujem v jednej telocvični v meste. A bonusom je, že mi tam občas dovolia trénovať. Už takto pre mňa robí viac, než je potrebné. Nedostávam sa do problémov. Lenže ľudia majú predsudky. Veď predsa niekto z decáku nemôže byť takýto. Určite ich budem chcieť okradnúť, alebo prípadne rovno zabiť. „Už som tu." usmiala som sa na ňu. „Dobre. Počuj, mám pre teba dobrú a zároveň zlú správu." hodila sa na gauč. Ja som si sadla vedľa nej. „Tak sem s tým." pokúsila som sa o úsmev. Viem, čo bude nasledovať. Niekto iný si ma k sebe vezme. „Mrzí ma to, ale budeš musieť odísť." zosmutnela. „Takže zas?" spýtala som sa. „Zas. Vieš, že by som bola najradšej, ak by si pri mne mohla ostať na vždy, ale takto to nefunguje." pozrela na mňa. „Dot, netráp sa. Ja budem v poriadku. Postarám sa o seba. A budeme sa stretávať. Tak ako vždy." chytila som ju za ruku. „Tentoraz to nebude také jednoduché. Odchádzaš do San Francisca." pokrútila hlavou. „Čože?" vstala som. „Žartuješ, však? Nemôžem predsa opustiť Chicago." chcelo sa mi kričať, no povedala som to takmer šeptom. „Sam, mrzí ma to." objala ma. „Kedykoľvek mi zavoláš, dobre?" jemne sa usmiala. „Dot, nedá sa to nejako vybaviť? Veď už mám sedemnásť. Ani nie o rok budem teoreticky dospelá. Potom už nebudem patriť do detského domova. Budem za seba sama zodpovedná." skúsila som. „Sam, prepáč." zašepkala. Mala v očiach slzy. „Nie, neospravedlňuj sa. Vďačím ti za všetko. A hlavne neplač. Prosím." tentokrát som ju objala ja. „Pamätáš, ako sme boli malé a ležali spolu na streche detského domova?" pozrela na mňa. „Ty, ja a Jason." prikývla som. Mala som desať, Dot mala štrnásť a Jason šestnásť. To bolo naposledy, čo som ho videla. „Presne. My traja a nikto iný. Schovávali sme sa tam vždy, keď sme nikoho nechceli vidieť. Dokonca sme tam raz v noci zaspali. To teda bol prúser. Ráno na nás kričali. Zavreli sme sa v izbe, ležali v posteli a celý deň nechceli vyliezť." rozosmiala sa. „Nakoniec sme kvôli tomu museli týždeň vynášať smeti." pridala som sa. „Najkrajšie obdobie môjho života." zašepkala som. „To áno. Kde sú tie časy?" pokrútila hlavou. „Vyrástli sme." zaklipkala som očami, aby som zahnala slzy. Spomienky sú tak pekné a zároveň tak bolestivé. „Vždy keď si nás niekto chcel osvojiť, robili sme problémy len pre to, aby sme ostali spolu. A vychádzalo to. Teda až kým Jasona nezobrali nadobro preč. Nikto nám nechcel povedať kam. Písali sme mu, ale nikdy sme nedostali odpoveď. Teda necháp ma zle, rozumiem, že chcel zabudnúť a začať odznova. Ale pomyslel niekedy na nás?" opýtala som sa. „To neviem." odpovedala mi Dot. „Nech sa stane čokoľvek, ľúbim ťa sestrička." dala mi pusu do vlasov. Sestrička. Páčilo sa mi, keď ma tak volala. V tých momentoch som mala pocit, že mám rodinu. „Aj ja teba." usmiala som sa. „Podľa mňa ti tak nebudem chýbať ja, ako box." podpichla ma. „Tak tomu ver. Mám ťa rada, ale box je box." vyplazila som jej jazyk. Boxovať ma naučil ešte Jason, keď som mala sedem. „Tak kedy odchádzam?" vrátila som sa k pôvodnej téme. „Zajtra na obed." vydýchla. „Tak to je čas ísť sa pobaliť." odtiahla som sa od nej. „Bež." žmurkla na mňa.
[[[
„Sam, idem do práce. Dnes mám nočnú." vošla mi do izby Dot. „Dobre. Všetko mám pobalené. Pôjdem sa ešte rozlúčiť s Mattom." oznámila som Dot. S Mattom sa stretávam už rok. Teda sme len kamaráti s výhodami. On pracuje ako tréner v telocvični. „Dobre. Len mi sľúb jednu vec." zastavila ma. „Akú?" nadvihla som obočie. „Tentokrát v tej rodine ostaneš. Ako si správne poznamenala, už len rok. Môže to byť pre teba šanca na nový a skvelý život. Ver mi. Viem o tých ľuďoch, že rozhodne nemajú problém s peniazmi. Môžu ti dať veci, ktoré aj nie. Možno dokonca budeš môcť ísť aj na umeleckú vysokú." objasnila mi. „Sľubujem Dot." súhlasila som. V inom prípade by som sa s ňou hádala, ale viem, ako je to pre ňu dôležité. Ona teraz pracuje ako servírka a popri tom si odkladá peniaze, aby raz mohla ísť na výšku. Navyše bývame v jednoizbovom byte. Máme prepojenú kuchyňu z obývačkou a o spálňu sa delíme. „Fajn. Vidíme sa ráno. Pá." zamávala mi a zmizla za dverami. Ja som sa postavila a kráčala som do kúpeľne. Na oči som si naniesla špirálu a na pery krvavočervený rúž. Vlasy som si začesala do konského chvostu a na oči som si dala okuliare. Nakoniec som sa obliekla.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ide leto, no večery sú dosť chladné. Pre to som si do ruky zobrala aj sveter. Do zadného vrecka nohavíc som si strčila mobil, do ucha slúchadká a išla som. Keď som vošla do telocvični, uvidela som tam Matta, ako búši do vreca. Nemal na sebe tričko a pot mu stekal po tele. „Ahoj." ozvala som sa. „Ou, ahoj." otočil sa ku mne. „Čo ti to vrece spravilo?" kývla som hlavou smerom k boxovaciemu vrecu. „Nič." zašomral. „Mohla by si mi hodiť uterák?" kývol hlavou smerom k lavičke. „Matt, vidím, že sa niečo deje." vzala som uterák a hodila mu ho. „Naozaj nič. Len som potreboval vypustiť paru." mykol plecami a podišiel ku mne. „Ako myslíš." pretočila som očami. „Prestaň." zasmial sa a pobozkal ma. Odstrčila som ho od seba, vyzula som sa, sveter prevesila cez zábradlie a vyskočila som do ringu. Zo zemi som zdvihla rukavice a začala som boxovať. „Čo teraz robíš?" nechápal. „Pečiem kačicu." ironicky som poznamenala. Zastal si oproti mne a chytil vrece. „Teraz potrebujem vypustiť paru ja. Zápas?" prestala som. „Box?" nadvihol jedno obočie. „Nie. Telo na telo." pokrútila som hlavou. Chytil ma za ruku a prešli sme ku žinienkam. Postavili sme sa oproti sebe a začali bojovať. Ani neviem ako, no skončila som na zemi. „Spomaľ, lebo si ublížiš." smial sa. Vtedy som mu podkopla nohy a on spadol vedľa mňa. Vyskočila som hore. „Vstávaj. Alebo sa vzdávaš?" opýtala som sa ho. „Nikdy." pokrútil hlavou a postavil sa. „Tak poď." kývol mi rukou. Onedlho sme opäť ležali na zemi, no tentokrát bol na mne. Jednou rukou sa podopieral, aby ma úplne neprivalil a druhou ma pohladil po líci. Potom ma pobozkal. „Matt, musím ti niečo povedať. Vlastne som sem prišla práve preto." zastavila som ho. „Tak hovor." zodvihol sa zo mňa a podal mi ruku. Priala som ju a on ma postavil na nohy. „Zajtra na obed odchádzam." posadila som sa na lavičku. „Kam?" zaujímal sa. „San Francisco." odvetila som. „Výborne, tak si to tam uži. Mohla si mi len napísať. Nemusela si sem chodiť, teraz v noci sama. Je to dosť nebezpečné." obliekal si tričko. Podľa mňa bez neho vyzeral lepšie. „Dokážem sa o seba postarať." pretočila som oči. „O tom nepochybujem." s úsmevom pokrútil hlavou. Videla som na ňom, že žartuje. „Lenže Matt, ja sa už nevrátim." objasnila som mu. „Nevrátiš? Ako to myslíš?" zvážnel a posadil sa vedľa mňa. „Normálne. Proste mám novú rodinu." vysvetlila som mu. „A čo Dorothea?" spýtal sa ma. „Nič. Budeme si volať. A budem sem chodiť. Len neviem, ako často." moja nálada bola na bode mrazu. „A nedá sa s tým už nič urobiť? Pokojne ťa aj unesiem, ak budem musieť." chytil ma za ruku. „To by bola pekná kravina. A teraz to už nechajme tak. Je to naša posledná spoločná noc. Čo tak sa ísť prejsť a potom môžeme skočiť ku tebe? Dnes to bol ťažký deň. Potrebujem jedno z tých objatí, ktoré sa zvrhnú v sex." pozrela som mu do očí a zahryzla som si do pery. „Bože, aké ty máš šťastie, že ma máš. Tak nech je po tvojom." oslňujúco sa usmial a vstal. „Len ešte jedna vec. Povedz už konečne Gabriell, čo k nej cítiš." stopla som ho. „Čože?" vyvalil na mňa oči. „Nie som slepá. Vidím ako sa na ňu pozeráš." žmurkla som na neho. „To tak nie je." zodvihol ruky v obrannom geste. „Mne to nemusíš vysvetľovať. Žiadne záväzky, pamätáš?" usmiala som sa. „Ale prečo chceš, aby som sa dal dokopy s Gabriell?" stále nechápal. „Len chcem, aby si bol šťastný." ukončila som náš rozhovor. Obuli sme sa, ja som si obliekla sveter a spolu sme išli preskúmavať nočné mesto.
