„Rox?" vošla som do väčšej miestnosti. To čo ma zaujalo, boli steny aj kabínky. Boli popísané. Bolo tu pár kabínok a pult s umývadlami, kde Roxy sedela. Mala sklonenú hlavu, ale keď som ju oslovila, pozrela na mňa. V očiach mala slzy, no neplakala. „Roxy, netráp sa. Nejaký chalan ti za to nestojí." posadila som sa ku nej. Narážala som na Luka a ona to pochopila. „Ty ho nepoznáš. Ale on nie je taký. Len v poslednej dobe sa správa nejak inak." ospravedlňovala ho. „Tak prečo mu to nepovieš?" mykla som plecami. „Pretože čo keď ma odmietne? Je odo mňa o rok starší a mohol by mať ktorúkoľvek. Navyše ešte je tu môj brat. Dave a Luke sa poznajú od základky. Nechcem aby si medzi nami Dave musel vyberať. A taktiež mi je s tými pakami dobre. Aj keď sa občas správajú neznesiteľne, v tejto partii som si už zvykla. Nechcem o nich prísť. Len ma mrzí, že som jediné dievča." z oka jej vybehla jedna slza, ktorú rýchlo zotrela. „Prečo to musí byť také komplikované?" viem, že to bola len rečnícka otázka, ale ja som proste mala potrebu odpovedať. „Nie vždy sú veci také ako sa na prvý pohľad zdajú. Ak by to bolo príliš jednoduché, nebola by to zábava. Len občas je riešenie ľahšie, ako sa na prvý pohľad zdá." takmer som šepkala. „Tak čo teda navrhuješ?" opäť sklopila hlavu. „Navrhujem, aby si sa teraz dala dokopy, usmiala sa a nakráčala tam, akoby nič. Podľa mňa by si mu to mala povedať. Takto sa len trápiš. Jeden rok nič neznamená a to, že by mohol ma ktorúkoľvek, záleží na tom? Veď aj ty by si mohla byť s kýmkoľvek iným, a aj tak si si vybrala jeho. Prečo, to netuším. To že je to kamarát tvojho brata, ešte neznamená, že by si medzi vami Dave musel vyberať alebo že by si prišla o týchto ľudí. Veď ste už dosť veľký na to, aby ste sa dokázali správať ako dospelí. Vlastne on už teoreticky dospelý je. A keď už niečo, tak ti ostanem ja. Nie je to bohviečo, ale stále lepšie ako nič." usmiala som sa na ňu. „A čo ak sa dáme dokopy a po čase to nevyjde?" stále pochybovala. „To netuším. Ale ak to naozaj chceš, bojuj. Na plač bude ešte dosť času. " priznala som. Chvíľu sme tam len tak sedeli a ona mala hlavu položenú na mojom pleci. „Presne toto som celé tie roky potrebovala. Necháp ma zle, medzi chalanmi sa cítim sama sebou, ale nemôžem im povedať úplne všetko. Bolo by to divné. Som rada, že odteraz sme na nich dve." zodvihla hlavu a tiež sa usmiala. Zoskočila dole a z vrecka vytiahla čiernu fixku. „To čo je?" nechápala som. „Tak trochu píšem pesničky. Vždy ju nosím pri sebe." odpovedala a podišla ku stene. „Kedysi tu bola cukráreň. Už ako malá som sem s rodičmi chodievala a neskôr sme sem chodili s Davom a ostatnými. Tieto steny ma vždy fascinovali. Myslím, že toho zažili už veľa. Ktokoľvek si tu mohol vyliať dušu. Poznám každý jeden citát. Keď to tu skrachovalo, bola som smutná. No asi rok dozadu sa tu začala prestavba. Bála som sa, že tieto steny už nikdy neuvidím. Lenže aj keď budovu búrali a dosť zmenili, záchody ostali rovnaké. To sa mi páči." prešla rukou po jednom citáte. „Tento sme sem napísali spolu s Davom. Kedysi to totiž nebolo oddelené." vysvetlila. Tiež som zoskočila a prezrela som si pár citátov.
Fuck society's idea of beauty /Kašľať na spoločenskú ideu krásy/
When I die burry me face down so the whole world could kiss my ass! /Keď
zomriem, pochovajte ma tvárou dole, nech mi celý svet môže pobozkať zadok/
This is a war. If you don't fight, you die. /Toto je vojna. Ak nebudeš bojovať, zomrieš./
The world is full of monsters with friendly faces and angels full of scars. /Svet je plný príšer s priateľskou tvárou a anjelov s jazvami./
Live like you're going to die. Because you are. /Ži akoby si mal umrieť. Pretože raz umrieš./
All you need is love /Všetko čo potrebuješ je láska/
We don't care what them people say /Nezaujíma nás, čo ľudia hovoria/
Mala pravdu. Niečo v sebe mali. Okrem nich tu boli aj rôzne srdiečka s iniciálkami a obrázky. Nabudúce si sem budem musieť priniesť foťák. Možno bude zvláštne, keď s ním pôjdem na záchody, ale toto chcem zaznamenať. „A teraz tam pribudne niečo nové." šialene sa usmiala a nakreslila tam jin a jang. Aj bez slov som pochopila. Myslela tým, že sme protiklady. A mala pravdu. Ona vyzerala nevinne a ja diabolsky. To robili tie vlasy. No pritom sme vnútri rovnaké. Aspoň myslím. Nakoniec tam napísala Roxy a podala mi fixku. Tiež som napísala svoje meno. Fixku si vrátila naspäť do vrecka. „Ideme?" spýtala sa. „Ideme." prikývla som. Ani neviem prečo, ale objali sme sa okolo pliec a spolu vyšli von. Poznáme sa koľko? Pol hodinu? A už teraz viem, že budeme mať ešte dosť času na zbližovanie. Keď sme vyśli, na pódiu už niekto stál a spieval. To dievča nebolo zlé, ale ten chlapec jej to kazil. „V pohode?" spýtal sa Dave, keď sme sa vrátili. „V najväčšej." prikývla a posadila sa. „Roxy, ak som povedal niečo zlé, prepáč. Naozaj som sa ťa nechcel nijak dotknúť. Vieš to, že?" ospravedlňujúco na ňu pozrel Luke. „Viem." usmiala sa na neho. Ja som si opäť sadla na Tobbyho. Prišli sme práve včas, pretože čašníčka doniesla našu objednávku. Kým sme jedli, reč sa točila okolo všetkého. Nestíhala som registrovať, ako rýchlo sa menia témy. „Tak ideš do toho?" spýtal sa Dominic s pohľadom upretým na Rox. „Nie. Nemám na to." odvetila mu a tvárila sa nezaujato. „Do čoho?" zvedavosť mi nedala. „Táto trúba vie nádherne spievať. Lenže ani za svet nechce vstupovať naživo." vysvetlil mi Tobby. „Mám strach, jasné?" zazrela na neho. „Dnes je to tu extra preplnené. Nechcem tam stáť sama." dodala. „A keby som tam bola s tebou?" navrhla som. „Čože?" vyvalila na mňa oči. „No že by som ťa mohla doprevádzať na gitare." ani sama som neverila tomu, čo som práve povedala. „To by si pre mňa urobila?" neverila. „Asi hej." zasmiala som sa. „Beriem." prikývla. „A akú pieseň?" spýtala som sa. „Netuším. Poznáš napríklad Like I'm gonna lose you?" stále sa usmievala, no v očiach som jej videla strach. „Poznám." pritakala som. „Výborne, idem vás zapísať." Dave vstal a už ho nebolo. „Ďakujem. Fakt si to cením." zašepkala mi. Teraz nastúpili dve dievčatá. Tiež nič moc. „Po nich idete vy." vrátil sa Dave. „Čože? To nikto iný nečakal?" Roxy znervóznela. „Mám kontakty." žmurkol na ňu. „Ja do toho fakt idem?" spýtala sa ma, keď sme kráčali smerom k pódiu. „My do toho ideme." povzbudzujúco som sa usmiala. Vtedy ten chlapík ohlásil naše mená. Vzala som do ruky gitaru, Roxy chytila mikrofón a potom to už nejak išlo samo.
YOU ARE READING
Just fight
RomanceĽudia sa zamilovávajú rôznymi spôsobmi... možno je to všetko len časť plánu. -Ed Sheeran
