25. kapitola

4.7K 301 25
                                    

Zvonček zazvonil vo štvrtok večer. Utekala som otvoriť. Pohľad na skormúteného Timothyho ma pripravil o všetky slová. Preľakla som sa a radosť z toho, že ho konečne vidím sa nedostavila. Stál zhrbený a vyzeral unavene. Odrazu ma objal a stískal ma tak pevne, akoby ma rok nevidel. Hladila som mu vlasy a zhlboka dýchala.

Akonáhle sa odtiahol, vyšli z neho slová: "Porozprávajme sa."

Roztriasla som sa strachom, ale súhlasila. Vzala som ho hore do izby a zavrela za nami, aby sme náhodou nezobudili mamu. Prišla veľmi uťahaná, a tak sa do postele pobrala omnoho skôr ako má vo zvyku.

Sledovala som mohutnú postavu stojacu uprostred mojej spálne a vyčkávala.

"Nesadneme si?" navrhla som.

Pokrútil hlavou a obrátil sa mi tvárou. Očami monitoroval zem. Povzdychla som si, odlepila sa odo dverí a vykročila ku nemu. Vzala som ho za ruky a pohladila ich. Zdvihol zrak, orieškové oči zabodol do mojich a zrazu mi pripadal tak stratený a krehký.

"Ľahnime si," vyšlo z neho.

Zdvihla som obočie.

"Viem, vystrašil som ťa, ale teraz nemám silu objasňovať ti moje správanie. Momentálne túžim iba po tom stráviť s tebou noc. Sľubujem, že vysvetlenie dostaneš, ale dnes nie. Prosím, Jackie."

Milovala som ho tak veľmi, že by som mu odobrila hádam všetko na svete. Bola som pripravená úplne sa mu odovzdať a ničomu sa nebrániť.

Láska zabíja a práve toto je príčina. Istým spôsobom strácate samých seba, ale zároveň sa postupne nachádzate. Vypĺňajú sa prázdne miesta, ten pocit je opojný a vy už nepatríte sami sebe, no po inom ani netúžite.

Schmatla som ho za zátylok a tvrdo pobozkala. Pritiahol si ma tesne na telo, srdce mu tĺklo ako splašené. Tisla som ho ku posteli. Vyzliekanie svetra som určite nepodala elegantne ako sa na ženu patrí, ale bolo mi to jedno. Nevnímala som okolie, nič a nikoho iba toho nádherného muža predo mnou.

* * *

Zobúdzala som sa na zvuk budíka. Prevalila som sa a ešte so zatvorenými očami zahmatala za telefónom a ukončila otravné vyzváňanie. Vzdychla som a pomaly od seba oddelila viečka. Rozhádzaná perina, dokrkvaná plachta a vankúš nakrivo boli jedinou pripomienkou minulej noci, avšak hlavný dôkazový materiál bol neznámo kde.

Vykopala som sa z postele, obliekla sa a utekala na prízemie. Mama sa akurát pripravovala na odchod do práce. Oboznámila ma s plánovaným odletom do San Francisca na výročie ockovej smrti. Potom sa so mnou rozlúčila pusou do vlasov, ukázala na misku plnú ovsených vločiek zaliatych sladkým mliekom a odišla.

Nič nenasvedčovalo tomu, že by o niečom alebo niekom vedela.

Sadla som si za stôl a spokojná si vložila do úst prvú lyžičku.

* * *

Ohliadala som sa na vstup do triedy a striehla na Vanessu. Ak za mnou prišiel jej brat, mohla by sa konečne zjaviť už i ona. A mala som pravdu. Svetlovlasé dievča si ku mne prisadlo ako vždy, ale pôsobilo inak, takmer zničene. Záujem o výborný účes, dokonalý make-up a pekné oblečenie sa vytratil. Rovnako ako krásny úsmev.

Smutnými očami si ma premerala a potom sa zamračila: "Ako to, že vyzeráš tak vyrovnane?"

"A prečo nie?"

Zatvárila sa zarazene: "Timothy sa s tebou rozíde a ty si okej?"

Pravdepodobne som zbledla ako stena.

"Nerozišli ste sa?"

"Mali sme sa?"

"Včera večer," upresnila. "Išiel za tebou, aby... aby..."

Ten pocit, aký ma zaplavil sa ani nedá slovami vykresliť. Hluk okolia zmizol, tvár mojej kamarátky sa rozmazala a jej slová ostali zachytené akousi neviditeľnou stenou. Bola som ako socha. Neschopná pohybu a precitnutia.

Oči sa mi zaliali slzami. Spomenula som si na moju ruku na Timothyho líci ako sa nado mnou skláňal a prstami mi prechádzal po línii bokov. Ako som na ňom sedela, zohýbala sa a bozkami mu obsypávala krk. Videla som jeho uvoľnenú tvár a pravidelné oddychovanie. Znak toho, že zaspal.

Opýtala som sa, kde je.

"Ráno odletel."

"Odletel?"

"On ti naozaj nič nepovedal?"

"Ak by mi niečo povedal, nepýtala by som sa," odvrkla som.

"Mama s otcom sa rozvádzajú. Otec sa sťahuje za priateľkou do Toronta a Timothyho berie so sebou. Aspoň tak znela dohoda. Vraj, ak mama nechce prísť o obe deti, má mu prenechať syna a on prípad nedá na súd. Súdne konanie by prehrala, otec má priateľov na vysokých miestach."

"Panebože," rukou som si prekryla ústa.

Roztrasená som sa postavila, odišla na záchody a vyvrátila raňajky. Začala som si spájať isté veci. Povedal mi, že vysvetlenie obdržím, ale nespomenul, od koho príde. Oklamal ma. Vlastne nie, neoklamal.

Vrátila som sa na miesto s pocitom prázdnoty a odmietnutia. Mala som veľa otázok, ale nedokázala som ich vysloviť a Nessie by ich ani nedokázala zodpovedať. Zmierovala sa so svojou vlastnou bolesťou. Prišla o brata, nie úplne, ale stratila ho a rovnako tak aj rodinu...

Vancouver a Toronto. Kanadské mestá, obe na inom konci zeme. Vzdialenosť medzi nimi som si reálne ani nedokázala predstaviť, ale bolo mi jasné, že je neuveriteľná.

A presne tá neuveriteľná, nepredstaviteľná a nezdolateľná diaľka nás teraz rozdeľovala.

Na moju obranu: Milujem Timothyho rovnako ako vy a áno, trhá mi to srdce, ale koniec príbehu, ku ktorému sa pomaly blížime bol vymyslený skôr ako všetko ostatné a toto patrí k nemu.
Ďakujem za vaše prenádherné komentáre pri minulej kapitole.
Love u

Komplikovaní ✔️Where stories live. Discover now