Komplikovaní ✔️

16. kapitola

Ako prvé som pocítila ostrú bolesť hlavy a nepríjemné zadunenie v oblasti spánkov. Potom sa dostavila mierna nevoľnosť a spolu s ňou trýznivý smäd. Slnečné paprsky, ktoré náhle zasiahli moje oči podliate krvou všetky tieto pocity zdvojnásobili.

Obrátila som sa na druhú stranu, chrbtom k oknu. Prezrela som si izbu, kde som prespala a uvedomila som si komu patrí.

Ešte skôr ako som sa stihla vykotúľať z teplých perín, dvere sa otvorili a dnu vstúpil Timothy. Keď si všimol, že som sa zobudila, kútiky úst sa mu zdvihli do drobného úsmevu. Podišiel bližšie a podnos, ktorý so sebou niesol položil na biele povlečenie. Vôňa toastov a sladkej Nutelly mi pohladila čuchové bunky.

Vyškriabala som sa do sedu a prezrela si, čo doniesol. Okrem sladkých raňajok sa tam nachádzal aj pohár s priezračne čistou vodou a dve tabletky proti bolesti.

"Pochopím, ak nebudeš raňajkovať avšak tabletky by si si dať mala," podotkol.

"Timothy, čo sa včera stalo?" odignorovala som priateľskú radu.

Povzdychol si a stiahol ma do tuhého objatia. Uvoľnila som sa a hlavu mu zložila na zahalený hrudník. Zrak som zdvihla a poriadne si ho prezrela. Tvár mu škaredila bolesť vyvolaná zlými spomienkami, no inak vyzeral dokonalo ako stále. Tričko a upnuté tepláky mu dodávali neopísateľnú krásu a pritom to bolo iba jednoduché oblečenie na doma. Tmavé vlasy mu trčali do strán a ospalé oči pôsobili roztomilo. Nedalo mi nevšimnúť si tmavé miestočká pod nimi.

"Hrozne som sa o teba bál."

"Nemusel si," šepla som.

"Musel... Ak by som ťa celú dobu nesledoval ako taký magor, nenašla by si sa ráno v mojej posteli a vodka zmiešaná s džúsom, ktorou si obdarila záchod okolo druhej ráno by práve teraz nebola tam, kde sa nachádza."

Zhrozene som zalapala po dychu. Obliala ma horúčava. Hanba bola príliš veľká na to, aby nevyvolala rumenec. Darmo som sa snažila vstrebať ponižujúcu informáciu, nedokázala som to. Udalosti mi pripadali vymyslené, ale to bolo tým, že som si na ne nepamätala. Ako som len mohla...?

"Mali by sme ísť na prízemie," povedal.

Horko-ťažko som sa postavila na rovné nohy, ktoré mi odrazu pripomínali želatínu a nie mäso a kosti. Timothy sa na mňa díval tak biedne až sa mi z toho opäť zdvihol žalúdok. Podišiel ku mne a chytil ma za ruku. Prsty sa nám automaticky preplietli a my sme sa konečne vymotali na prvé poschodie.

Vanessa sa ku mne hnala ako strela a takmer ma zadusila nekonečným stláčaním. Timothy ju zahriakol, aby so mnou zachádzala opatrne, vraj som sa ešte stále nespamätala. Jeho sestra sa na mňa milo usmiala a bratovi vyplazila jazyk, na čo on len pretočil tie svoje krásne kukadlá.

Ako trojica sme sa zvalili na pohovku a sledovali kreslenú rozprávku so psím detektívom. Timothy sa neudržal. Maznavo si ma tískal k sebe a perami mi poláskal vlasy hocikedy to bolo možné. Chichotala som sa ako trafená pubertiačka. Moja priateľka nás pozorovala, avšak nepovedala nič.

Odniekiaľ zaznelo tresnutie dverí a smiech doznel. Upriamila som pozornosť na prichádzajúce postavy.

Pani Adamsová sa na mňa milo usmievala, kým muž stojací opodiaľ, predpokladala som, že je to jej manžel, sa mračil ako sto čertov. Timothy sa nervózne zamrvil a ruku si vyslobodil z tej mojej. Nechápavo som sa na neho pozrela, no on sa sústredil iba na nejaký neurčitý bod v diaľke.

"Dobrý deň," pozdravila som.

"Ocko, toto je Jackie, moja spolužiačka a Timothyho kamarátka. Doučuje ju matematiku," predstavila nás Vanessa.

Zamračene si ma prezrel, no nepreriekol slova. Všetci si posadali na zvyšné voľné miesta, pán Adams si uchmatol kreslo. Pôsobil na mňa dojmom, že vládne všetkému a všetkým. Chápem, prečo Timothy nechce byť ako on. Musel by zamurovať svoje srdce spolu s citmi a chovať sa odmerane. To by ma zabilo. Milovala som jeho smiech, milovala som drobné protesty, ktorými väčšinou obdaril sestru a taktiež som milovala jeho jemnú stránku, ktorou naopak obdaril mňa.

"Dúfam, že ste si na školách už vybavili voľno," ozval sa pán Adams tvrdo.

"Áno," pritakali súrodenci naraz.

Timothy vycítil moju duševnú nepohodu doprevádzanú problémami vytvorenými alkoholom, a preto ma začal upokojujúco hladiť po chrbte. Jeho mama sa láskyplne prizerala tomuto gestu, až sa nakoniec nezdržala a prehovorila: "V pondelok odchádzame do hôr, máme tam takú chatku. Chodievame tam každý rok. Oddýchnuť si od ruchu veľkomesta a spoločne osláviť Timothyho narodeniny. Je to nádherné miesto obklopené prírodou a pokojom. Mohla by si ísť s nami, Jackie."

Ostala som nemo civieť na ženu, ktorá mi práve ponúkla miesto na rodinnej dovolenke a dokonca na Timothyho narodeninovej oslave. Ani som nevedela, že sa tento sviatok blíži.

"T-to nemôžem prijať."

"A prečo nie?" zaujímala sa.

"Bol by som rád, ak by si tam bola a Vanessa by sa aspoň prestala sťažovať, že tam je nehorázna nuda," presviedčal ma Timothy.

Mlčala som.

"Prosím," pošepol, aby som to zaznamenala iba ja.

"Dobre," vzdychla som. "Ak vám tam nebudem zavadzať a presvedčím mamu..."

"Zavadzať určite nebudeš," ubezpečila ma pani Adamsová a spokojná odpochodovala do kuchyne.

Všimla som si, že jej manžel zamyslene pozoruje synove prsty jazdiace mi po chrbtici. Nahnevane sa postavil a skôr ako som si stihla dať dve a dve dokopy, odišiel...

Dúfam, že sa vám nová kapitola páčila. Konečne sa tam objavil aj otec Vanessy a Timothyho, môžem prezradiť len to, že táto osoba poriadne zamieša kartami. Ďakujem za podporu, ktorú ste vyjadrili pri čakaní na túto časť. Ste najlepší <3
Love u