Unesená Mafiou

♡15♡

Nešlo mi to a tak prišiel Leo ku mne a na prvý krát Edwardovu ruku zodvihol. Nastal ale problém. Edward sa začal prebúdzať a tak ma Leo rýchlo vzal na ruky a niesol ma von. Utekali za nami jeho muži. Pred autom ma Leo rýchlo, ale opatrne položil na zem a nasadli sme do auta, ktoré mali chalani neďaleko. Zrýchlene som dýchala a adrenalín vo mne stúpal. ,,Si v poriadku? Spravil ti niečo?" Spýtal sa ma Leo, ktorý sedel pri mne na zadných sedadlách. ,,Som v pohode" povedala som a Leo si ma privinul k sebe. ,,Spravil ti niečo?" pýtal sa Leo ďalej s ochranárskym pohľadom. ,,Správal sa ku mne ako k nejakej veci, ktorú vlastní" odpovedala som so zavzlykaním a následným prívalom sĺz. ,,Ššš. Neplač. Už si so mnou, nikomu ťa nedám."

Keď sme prišli pred dom, nemala som už silu na to vystúpiť z auta. Leo ma vzal na ruky a niesol ma do obývačky. Chalani šli do kuchyne a ja som tu ostala len s tým chalanom, ktorého som nepoznala. Bol divný, stále na mňa pozeral. Zrazu prišli chalani, Leo s jedlom a Andrej s vodou.,,Nech sa páči" predniesli obaja naraz. ,,Ale.." chcela som pokračovať, ale Leo ma prerušil. ,,Neprotestovať. Si zničená a unavená. Najedz sa a potom môžeš ísť spinkať." Ďalej som už neprotestovala a začala som jesť.

Keď som dojedla šla som si hore ľahnúť. Keď som vstúpila do izby, do oka mi hneď padol papierik na posteli. Podišla som k posteli a vzala papierik.

Ja ťa vidím všade cica, aj keď nie si pri mne.

Stálo na papieriku, a ja som hneď vedela, kto to napísal. Začala som sa triasť, až som sa zrútila k zemi. Začalo sa mi zahmlievať pred očami, až som nakoniec videla iba čierno.

Leo
Počul som buchot z hora. Šiel som pre istotu skontrolovať Kikuš, či sa jej nič nestalo. Pomaly som otvoril dvere a nakukol dnu. Bol to najhorší pohľad v mojom živote. Som síce mafián a zabil som dosť ľudí. Ten krvavý obraz so mnou nerobil nič, ale pohľad na Kristínino bezvládne a nehybné telo ma priam ubíjal.

Kristína
Pomaly som začala otvárať oči. Cítila som pohľad upretý na mne. Otvorila som ich a zaostrila zrak. Ako prvé som zbadala Lea. ,,Ako sa cítiš?" ,,Dobre, len ma bolí hlava." Bolela ma celkom dosť, ale to bolo asi z toho pádu, ktorý si pamätám ako posledný. ,,To je v pohode. Zrejme si sa pri tom páde udrela do hlavy." ,,Čo sa mi vlastne stalo?" ,,Zažila si šok. Omdlela si." Začali sa mi tie momenty mihať pred očami.

Papierik od Harryho na posteli. Kde vlastne je? Zliezla som pomaly dole z postele aj keď sa ma Leo snažil zastaviť. Na zemi nebol a tak som sa pozrela pod posteľ. Bol tam. Ten osudný papierik, vďaka ktorému som omdlela. Zodvihla som ho a sadla si späť na posteľ. ,,Čo to je?" spýtal sa Leo, ktorý bol ešte stále pri mne. Neodpovedala som mu a tak mi papierik vzal z ruky.

Leo
Vzal som Kristíne papierik z ruky a začal čítať.

Ja ťa vidím všade cica, aj keď nie si pri mne.

Určite to bol ten zasran Styles. Už mu ju nedám. Už viac nie. Je moja a ja nedovolím, aby jej ten skurvysyn ubližoval. Pomohol som Kristíne sa postaviť a ľahnúť si na posteľ. Po chvíli zaspala. Chcel som byť hore celú noc a chrániť ju, ale únava ma položila.
Keď som sa ráno zobudil, chcel som objať Kristínu, ale keď som ju nenašiel vedľa seba, mierne som spanikáril.

Pomyslel som si, že šla možno dole. Vstal som teda z postele a šiel som dole. Namieril som si to rovno do kuchyne. Nebola tam. Začal som prechádzať izbu po izbe, ale nikde nebola. Začal som panikáriť a rýchlo som vbehol Adrejovi do izby.

,,Andrej!!" skríkol som, aby som spiaceho Andreja prebudil. Ten však len nespokojne zamrnčal, otočil sa na druhý bok a spal ďalej. ,,Rýchlo vstávaj!!" Zakričal som znova, no tento krát vystrelil z postele ako strela. Chytil sa za hlavu a zazrel na mňa vražedným pohľadom. ,,Čo sa také stalo, že toto bolo nutné?"
,,Kristína zmizla!"

Kristína
Ráno, keď som otvorila oči, ostala som zarazená. Kde to som? Bola som v rohu miestnosti, bolo tu len minimum svetla a hrobové ticho. Zrazu som začula zvuk zavŕzgania dreva. Spozornela som a viac a natlačila do rohu. Bola som schúlená v klbku a jedným očkom pozorovala, čo sa deje. Nič som nevidela. Pozrela som na to minimum svetla a uvidela som tieň. Malo to kučeravé rozhádzané vlasy. Edward. Snažila som sa ešte viac natlačiť na roh, ale ďalej to už nešlo.

,,Kto sa nám to už zobudil?" povedal a slizky sa zasmial. Toto neznačí nič dobré. Podišiel ku mne a kľakol si. Zrazu som pocítila na ruke niečo ostré a potom už len tma.

Dúfam, že sa vám dnešná časť páčila.
Píšem aj ďalší príbeh, ale nie som si istá či ho mám zverejniť.😘