Unesená Mafiou

♡10♡

Hodina skončila a stalo sa to, čoho som sa najviac bála. Po hodine sme šli s Leom na chodbu ale šiel tam aj Henry. ,,Kedy si mi chcela povedať, že máš nového?" ,,to nieje môj nový, to je môj kamarát" povedala som lebo momentálne to bola pravda. ,,Jasné, diki, že si zranila moje srdce a ahoj" ,,Henry počkaj!" Zakričala som na neho. Nezastavoval a tak som bežala za ním. Samozrejme Leo so mnou, keď sme ho dobehli začali sa Henry s Leom biť. Kričala som na nich aby prestali ale oni ma nepočúvali. Postavila som sa teda medzi nich. Skoro som dostala. Ale našťastie mi nič nespravili. Potom však prišiel riaditeľ a nakázal nám aby sme šli všetci traja do riaditeľne. Prišli sme tak a posadili sme sa. ,,Môžem vedieť dôvod vašej bitky??" Spýtal sa riaditeľ a Leo s Henrym mu odpovedali naraz ,,Kvôli nej" a pritom ukazovali na mňa. ,,Prečo kvôli nej?" ,,Pretože ju chceme obidvaja a nemôžeme sa dohodnúť." „čože?" spýtala som sa prekvapeným pohľadom. Nevedela som, že ma chce aj Leo. Oboch milujem rovnako. „No tak s osobným životom vám ja už nepomôžem ale aspoň sa nebite v škole!" povedal riaditeľ až sa steny triasli. Riaditeľ nám potom nakázal aby sme opustili riaditeľňu a aby sa to viac neopakovalo. Henry s Leom po sebe stále pokukovali, ale už nie len oni ale teraz na nás pozerala celá škola. Leo tu bol prvý deň a už bol najslávnejší na škole. Neviem ako sa mu to podarilo ale čo už. „Čau a už sa nevracaj a nechoď za mnou" „Henry" povedala som s takou stratou hlasu, že to nemohol počuť. Leo si ma hneď vtiahol do objatia a pritúlil si ma. „Zvládneme to" povedal a ja som sa na neho pozrela a musela som sa nad tým usmiať, aj keď mi do smiechu teda nebolo. Všetci na nás pozerali, dievčatá po mne hádzali závistlivé pohľady. Leo ma zdvihol na ruky a stále v objatí ma zobral k sebe do auta, ktoré ani neviem, kde sa tu vzalo. Uložil ma na sedadlo a ja som od toľkých emócií zaspala. Hneď ako som sa ako tak prebudila, teda len som sa otočila so stále zatvorenými očami sa zrazu vedľa mňa ozvalo „Dobré ráno princezná" povedal Leo až som skoro nadskočila. Otvorila som oči a zistila som, že nie som u seba v izbe ale v úplne neznámom dome. „Dobré ráno" povedala som. Dom bol veľký a luxusný. „Kde máš kúpeľňu?" spýtala som sa Lea. „Tam" ukázal Leo prstom. Vošla som teda do kúpeľne, bola tiež veľká a krásna. Keď som vyšla z kúpeľne Leo tam už nebol. Nevedela som čo mám robiť a tak som sa vybrala napospas tomu veľkému domu. Keď som zišla dole po schodoch ma zrazu niekto chytil z rohu. Leo to nebol určite. Chytil ma, zakryl mi ústa a viedol ma cez dom. Zrazu zatočil do miestnosti, ktorá bola asi kuchyňa. Bol tu aj Leo, ktorý sa hneď otočil, keď počul kroky. Keď ma uvidel začal sa smiať, čomu som vôbec nepochopila. Zrazu ten za mnou prehovoril stále ma držiac „Leo máme tu čmuchača" povedal neznámi. „Andrej pusť ju ona je tu so mnou" povedal Leo a ten údajne Andrej ma pustil. „Prepáč, som Andrej" povedal a podal mi ruku. „Kristína" povedala som a podala mu ruku." „Prepáč bál som sa, že si proti nám" povedal ale, keď videl môj nechápavý výraz znova spustil. „Ty si jej to nepovedal?" spýtal sa Andrej Lea. „Nie" povedal Leo a sklopil pohľad. „Čo mi nepovedal?" spýtala som sa Andreja. „Noo... ako ti to povedať. Ten kto vstúpi do tohto domu a nieje proti nám, tu musí ostať alebo ísť von na vlastné nebezpečie. Je totiž veľká pravdepodobnosť, že by sa strieľalo a krv sa prelievala" „Prečo?" spýtala som sa, pretože som nechápala prečo ale zároveň som sa bála a uvedomovala si, že tu už asi ostanem navždy. „Pretože, keď si vstúpila do tohto domu, vonku by sa ti mohlo niečo stať" povedal Andrej. Očami som sledovala Lea, ktorý robil raňajky. „Krásne to vonia" povedala som a Leo sa otočil. „Ďakujem, ty sa nehneváš?" spýtal sa Leo. „Nie, už mi je skoro všetko jedno. Zomreli mi rodičia, odišiel odo mňa Henry tak budem mať aspoň vás, len sa bojím, čom bude s bratom" mierne som sa usmiala. „Poď sem" povedal Leo a ja som nevedela čo robiť a tak som pomali došla k nemu. Zastavila som pred ním ale jeho reakcia ma prekvapila, objal ma. Objatie som mu opätovala. Objímali sme sa dosť dlhú chvíľu až nás prerušil Andrej. „Hrdličky! To by stačilo pripálite nám raňajky" „Andrej!" skríkli sme s Leom obaja naraz. „Čo je?! Nemôžete tu stáť mesiac" hájil sa Andrej. „Ja by som tu dokázal stáť aj celý rok" zamial sa Leo. „Dobre dobre, pripálili by sa nám raňajky a ty by si umrel od hladu, chápem" povedal Leo Andrejovi, začali sme sa obaja smiať a Andrej sa zamračil, čím nás rozosmial ešte viac. Keď sme sa dosmiali Leo šiel dorobiť raňajky a ja s Andrejom sme si sadli za stôl. „Nech sa páči" povedal Leo, keď pred nás dával taniere s hotovím jedlom.
„Bolo to výborné" povedala som po tom ako som dojedla. „Ďakujem, ideš?" spýtal sa Leo a ja som nevedela čo má na mysli. „Kam?" „prekvapenie" povedal Leo a usmial sa. Vstala som teda a šla za ním. Šli sme už asi 15 minút autom a ja som to už nemohla vydržať. „Kedy tam budeme?" „presne za 7 minút" informoval ma Leo na akú dlhú dobu sa mám ešte pripraviť. Keď auto zastavilo začala som sa v duchu radovať. Obzrela som sa okolo seba. Boli sme pri lese, to už mi do úsmevu moc nebolo. Predsa len Lea nepoznám až tak dlho. Chcela som vystúpiť ale Leo ma zastavil a povedal aby som sedela. On vystúpil prešiel okolo auta a otvoril mi dvere. Pokúsila som sa usmiať ale ten les tomu nijako nepomáhal. Leo mi podal ruku a ja som vystúpila. Asi vycítil môj strach a objal ma. „Neboj sa princezná nič sa ti nestane, sľubujem." Odtiahol sa, chytil ma za ruku a viedol ma boh viem kam. Vošli sme do lesa. Bola v ňom dosť tma. Šli sme tým obrovským lesom a zrazu sa pred nami začal črtať tieň, tieň domu. Pozrela som sa na Lea, on na mňa pozrel tiež a usmial sa. Šli sme smerom k tomu domu. Keď už sme boli celkom blízko spoznala som v tom nejakú drevenú chatu.

Dnes tu máme konečne asi najdlhšiu časť z celého príbehu. Bola by som rada keby boli aj dlhšie ale, aby boli aspoň častejšie.