♡4♡

333 12 0
                                    

Keď už bolo 5 hodín napísal som Kristíne, že po ňu prídem o pol šiestej. Súhlasila a tak som si bežal dať rýchlu sprchu a vybral som si oblečenie. Keď som prišiel pred Kristínin dom zazvonil som. Dvere prekvapivo neotvorila Kristína, ale nejaký chalan, asi v našom veku. Nevedel som, čo povedať. Bol som ticho a pozeral som na neho ako na svätý obrázok. Totálne ma zaskočil, myslel som, že Kristína je volná. Musím priznať, že ma to aj sklamalo, ale je to jej život, tak by som mohol byť aspoň kamarát. ,,Prajete si niečo?" Zrazu ma oslovil a ja som sa zmohol len na jediné slovo. ,,Kristínu." Snažil som sa usmiať ale vznikla z toho len nejaká čudná grimasa. Chalan sa nestihol otočil a vo dverách už sa objavila Kristína aj s taškou na pleci.

Kristína
Začula som zvonček. Ešte som si musela zbaliť pár vecí, a tak šiel otvoriť brat. Nič som nepočula som určite to bol Henry, pretože veľa ľudí k nám nechodilo. Dobalila som si veci a pobrala som sa dole. Už na schodoch som začula maličký kúsok rozhovoru, ktorý som celkom nepochopila, pretože znel trošku divne ale pritom normálne. Kašlala som na to a pobrala sa rovno k dverám. Vybozkávala som bratovi celú tvár a rozlúčila sa.
„Henry, kam ideme" spýtala som sa ho po chvíli, čo ma viedol nevedno kam. Ťahal ma za ruku úplne inde, ako tam kam sme malo pôvodne namierené. On len odpovedal, že to je prekvapenie. Neznášam prekvapenia. Prenasledujú ma celý život a stále som sa ich nedokázala zbaviť.

Ahoj dúfam, že sa vám moje časti páčia ak áno môžte mi to dať vote alebo komentík, nech viem, že mám pokračovať a, že vás to baví. A ak nie budem pokračovať aj tak, človek by si mal ísť za svojím snom nie? Tak prečo prestať, keď už som začala.

Unesená MafiouWhere stories live. Discover now