Unesená Mafiou

♡12♡

Leo nám nalial do pohárov vínko a ponúkol ma úžasným jedlom, ktoré tam bolo. „Leo je to úžasné, neviem čo mám na to povedať" „nemusíš nič hovoriť" povedal Leo a pobozkal ma. Bolo to úžasné. Jeho mäkké pery sa dotkli tých mojich. Boli to dravé a vášnivé bozky. Odtiahli sme sa kvôli nedostatku kyslíka. Pozerali sme na seba a obaja sa usmievali. Odvrátila som pohľad, stále sa usmievajúc a odpila som si z vína. Leo vystrel ruku a odpil si tiež. Keď sme dopili a dojedli šli sme späť.
.
.
Keď sme prišli Andrej už spal a my sme boli taký unavený, že sme spolu zaspali na gauči.
Ráno som sa zobudila na gauči už sama. Gauč mali pohodlný a tak na nič nebolelo. Z kuchyne šla krásna vôňa a tak som sa vybrala tam. Za sporákom stál Leo len v boxerkách a niečo kuchtil.(dúfam, že chápete😂)
Prišla som k nemu a zo zadu ho objala. „Dobré ránko princezná" „Dobré, dobré." Pustila som ho a sadla si za stôl. Do kuchyne vošiel Andrej, v strede kuchyne zastavil a pozeral na Leov chrbát. „Kámo rozptyľuješ nám spolubývajúcu" povedal a uškrnul sa. Leo sa otočil na Adreja a tiež sa uškrnul. „Ja veľmi rád. A je moja takže..." chcel dopovedať ale skočila som mu do reči „kto povedal, že som tvoja?" spýtala som sa s nadvihnutým obočím. Leo sa zasmial a odpovedal mi. „Ja." Nič som nehovorila a chalani tiež nie. Leo pred nás položil raňajky. Boli to palacinky so šľahačkou a ovocím. Bolo to výborné. „Bolo to výborné"povedal Andrej, keď dojedol a ja som na neho len nechápavo pozrela, pretože som mala ešte všetko a on už nič. Andrej odišiel a ja som tu ostala len s polonahým Leom. „Čo je? Nechutí ti?" spýtal sa ma Leo a tým ma vytrhol z myšlienok. „Chutí, je to výborné Leo, len som sa zamyslela" „určite?" spýtal sa Leo pobavene. „Určite", usmiala som sa. „Veď preto, vieš ako som sa snažil?", pozrela som na neho a začali sme sa obaja smiať. „Viem, videla som" povedala som s úškrnom. „Heej, nerob si zo mňa srandu, ja som sa naozaj snažil." „Veď vieem, bolo to výborné", postavila som sa od stola a dala Leovi pusu na líce. „Ja musím odísť a prídem až zajtra" „čo tu budem robiť s Andrejom?" „No vlastne on ide so mnou" „tak teda čo tu budem sama?" Spýtala som sa Lea, pretože som vážne nevedela, čo budem robiť sama v takom veľkom dome. „Neviem princezná, ty si určite niečo nájdeš. Zvládneš to tu dúfam. Nie že nám zbúraš celý dom." povedal a zasmial sa. „Neboj sa, taká silná nie som, ty môj valibuk" zasmiala som sa tiež. Rozlúčili sme sa. Ostala som tu sama a tak som sa rozhodla, že si zapnem nejaké pesničky a navarím niečo na zajtra. Zapla som si pesničky a začala variť. Navarila som polievku a upiekla kura. Keď som mala všetko jedlo hotové, sadla som si na gauč a zapla telku. Prešla som všetky stanice, ale nič som nenašla. Vypla som teda telku, večernú rutinu, prezliekla som sa do "pyžama" (spodné prádlo a veľké rozťahané tričko😂) a šla som spať. V noci som sa zobudila na to, že som na sebe cítila niečí pohľad. Otvorila som oči, ale to čo som uvidela ma naozaj zarazilo. Stál predo mnou muž, ktorému som nevidela ani do tváre. Bála som sa ho. Zrazu ale prehovoril. „Hlavne nekrič lebo ak začneš kričať budem ťa musieť zabiť." Nevedela som, čo mám robiť, ale nechcela som aby ma zabil a tak som bola radšej ticho. Naklonil sa ku mne a strhol ma z postele. Zobral ma niesol niekam preč. Niesol ma za dom a tam mi zaviazal oči. Šli sme cez les. Vedela som to podľa vône borovíc, ktoré som cítila. Šli sme asi hodinu, aj keď sa mi to zdalo ako večnosť. Zrazu ma tá gorila postavila na nohy. Rozviazal mi oči. Uvidela som starú drevenú chatrč. Strčil do mňa, aby ma pohnal dopredu. Vošli sme do chatrče. Páchlo to tu ako keby tam zomreli stovky ľudí. Začala som sa báť. Viedol ma k nejakým dverám. Otvoril ich potom za nami zas zavrel. Boli tu nejaké schody vedúce dole. Môj únosca mi zase zviazal oči, vzal ma ako nejakú vec a niesol ma pravdepodobne dole. Šli sme už nejakú tú chvíľu. Zrazu som začula cvaknutie kľučky. Hodil ma na zem, zviazal mi ruky, ktoré mi hneď nato pripútal k stene. Nakoniec som počula už len kľúče v zámku. Spútal ma a zamkol.

Ospravedlňujem sa za dlhšiu neaktivitu ale nemala som veľa času. Bolo toho na mňa veľa.