Your Reason To Live

IV

,,Ešte desať kilometrov a potom-"

,,A potom narazíme na pumpu, áno, viem! Hovoríš mi to už stý krát!"

Leonie nejako uniká môj naštvaný podtón, ďalej sa totiž usmieva a točí tou mapou do všelijakých strán. Niekedy si zahryzne do pery a začne sa mračiť, no potom akoby ju niekto nakopol a zase nahodí tú svoju šťastnú tvár. Tak jej ju závidím.

Ako keby nemala žiadne problémy. Zdá sa ako strašne milý, ustavične veselý a optimistický človek, s trochu blbými nápadmi, za ktorými sa vždy niečo skrýva. Niečo hlbšie. Niečo, čo ju natoľko trápi, že to zakrýva tými úsmevmi a veselou náladou.

Ale čo to, dopekla, je?

Leonie skacká na jednej nohe a usmieva sa ostošesť. Točí sa okolo svojej osi a pobáda ma, aby som sa ku nej pridala. Krútim nad ňou hlavou, no moje vnútro mi hovorí, aby som sa proste uvoľnila a kašlala na ľudí. S privretými očami sa teda pozriem na Leonie a potom okolo seba. Nikto.

A tak dve mladé Angličanky začnú skákať na jednej nohe a smiať sa na tom. Nie je to divné, vôbec.

Začne to byť divné, až keď začujeme zvuk motora. Zosadneme na zem obidvoma nohami sa otočíme za tým krásnym zvukom spásy. Zastaneme pri okraji cesty a začneme tomu záchrancovi kývať. Vodič zastaví a z červeného autíčka vykukne hlava dámy, ktorá má už svoj vek. Z úst jej trčí cigareta a z rádia jej hrajú latinsko-americké hitovky, na prednom sedadle vedľa nej sedí pudlík. Cigaretu si vyberie z úst a sladko starecky sa na nás usmeje. Začne niečo rozprávať po španiesky a ja sa len nemo na ňu usmievam a prikyvujem.

Leonie sa toho ujme a začne s ňou komunikovať. Milá paní sa začne smiať a otvárať nám dvere. Začnem sa smiať s ňou a obidve si nasadneme do malého autíčka, plného smradu od cigariet. Keď nakuknem do kufra, nájdem tam deku, cédečká (pravdepodobne ďalšie hitovky Južnej Ameriky) a buď prázdne balíčky od cigariet alebo nové, ešte neotvorené.

Paní sa k nám otočí a ponúkne nás nejakými koláčikmi so zvláštnou fialovou plnkou. Usmejem sa na ňu a zahryznem do toho čuda. Nechcem vedieť zloženie toho koláča, nie po tom, ako narazím na nejakú hrudku.

Paní s koláčikmi naštartuje auto a my sa konečne pohneme. Leonie mi do ucha zašepká, že ten spasiteľ sa volá Eleanora a mieri si to za svojimi vnúčatami, no ide opačným smerom, tak nás odveze aspoň na pumpu a tam si odchytíme nejakú ďalšiu obeť.

Hlavu si teda opriem o okno a začnem po ňom kresliť neviditeľné vzorce. Eleanor a Leonie si začnú pospevovať s nejakou, pravdepodobne, argentínskou speváčkou pieseň o láske, pretože tam započujem slová ako láska a zlatíčko a taktiež sa tie dve chytajú za srdcia.

Prekvapuje ma, že vie Leonie po španielsky. Prekvapuje ma, že je taká šialená. Prekvapuje ma, že sa ničoho nebojí. Prekvapuje ma ona celá. A taktiež ma prekvapuje, že som v tomto smradľavom aute a tou otrasnou hudbou zaspala.

. . . .

,,Princezná," začujem niekde v diaľke. ,,Haló, poď, Chariel. Čaká na nás ďalšie vozidlo a ďalší ľudia, tentoraz chalani v našom veku. Tak vstávaj!" nakoniec zaburáca a ja konečne otvorím oči. Vystriem sa a pretriem si oči. Vlasy mi padajú do tváre, oči sa mi úplne otvoriť ešte stále nechcú a môj kabát mi nie je na dohľad. Začnem sa otáčať a hľadať ho.

,,Kabát máš u mňa, na, daj si do vlasov gumičku, lebo sa tu uvaríš," podá mi moju záchranu Leonie.

Ja prikývnem a bez úsmevu vyjdem z auta. Otočím sa za Eleanor, ktorá sedí na prednom sedadle a kýva mi. Usmejem sa na ňu a bez váhania jej odkývnem.

Nakoniec sa okolo seba poobzerám a zbadám troch chalanov, vážne v našom veku. Leonie na mňa zavolá a ja sa poberiem k autu s klimatizáciou. Sadnem si na predné sedadlo spolujazdca a usmejem sa na vodiča, chalana s pokožkou tmavšou ako čokoláda. Otočím sa dopredu a chytím sa za čelo.

Ucítim hrejivý dych na šiji, keď mi Leonie začne niečo rozprávať do ucha. ,,Vedia po anglicky, Chariel. A budeme s nimi asi štyri hodiny, potom si zase hľadáme ďalší odvoz. Priprav sa na štyri hodiny zábavy, spala si už dosť!"

. . . . . . .  

Ako sa páčila kapitola? Niečo by ste mi poradili?
Taktiež je toto moja posledná predpísaná kapitola a keď som sa snažila napísať ďalšiu, asi štyri krát som ju vymazala. Neviem, či som to na začiatku hovorila, ale kapitoly by nemali vychádzať pravidelne, doteraz boli predpísané, teraz to bude ťažšie. 

Ďakujem za podporu !

- K. M.