V tomto svete sa riadiš pravidlami, ktoré ti niekto určil.
Prečo si nevytvoriť vlastný svet s vlastnými pravidlami?
Kde si budeš žiť tak, ako ty chceš!
Asi všetci poznáte ten pocit, keď vám v hlave naskočí žiarovka, inak povedané - niečo vás napadlo. Máte pocit, že je to niečo geniálne, niečo, čo zmení svet. Hovoríte si, že si to rýchlo zapíšete, lebo je to úžasné a že ak si to nezapíšete, zabudnete to. A nakoniec si to niekam napíšete a bum, je to tá najväčšia kravina na svete.
Toto sa mi správe stalo. Stlačím tlačidlo zmazať a tie tri odstavce plné žvástov zmiznú ako mávnutím čarovného prútika.
Hlava mi klesne na stôl a od toľkého žiaľu zastonám. Vypnem Word a ďalej sa teda venujem nejakým e-mailom, čo mi prišli.
Ako ich listujem, jeden z nich mi začne biť do očí, až moc. V predmete je napísané Ak si toto neprečítaš, tak ťa nakopem do zadku pred tým tvojím šéfom! Uvažujem, kto by mal odvahu toto mi napísať, keď usúdim, že existuje len jeden človek, ktorý by to spravil.
Milá, Čerešnička
Sms-ky nečítaš, na messenger nechodíš, nepoznáš nič ako nabíjačka na mobil a tak som sa rozhodla, že to pôjde po starom. Ehm, nie, list ti nepošlem. Zajtra (utorok) o tretej ťa čakám pred letiskom aj s ruksakom, kde si zoberieš iba tie najnevyhnutnejšie veci. Ak sa chceš dozvedieť dôvod, príď, ale sľubujem ti na tetu Alexu, že sa domov nevrátiš!
S veľkou láskou,
Leonie
Na e-mail zízam ako blbá ešte hodnú chvíľu, nerozumiem tejto správe, ale mienim ju počúvnuť a zistiť, čo za tým je.
Pozriem sa na hodinky a moje zelené oči skoro vypadnú z jamiek. Je pol tretej.
Schmatnem kabelku a bez toho, aby som zamkla, či vypla monitor, tresnem dverami a pred budovou mojej práce vbehnem do premávky a zastavím si taxík. Rýchlo nejakému plešatému chlapovi poviem kam mám namierené - ten sa na mňa pozerá ako na zjavenie, samozrejme - a nakoniec si hlavu prilepím na okno.
Pomasírujem si spánky a zapojím teda nejaké mozgové bunky, ktoré ešte neodumreli. Prečo by ma moja o dva roky staršia sestra vytiahla z práce, a prečo, dopekla, som si mala zobrať ruksak s vecami, ktorý pravdaže so sebou nemám!
Viečka sa mi pomaly zaklápajú a tep sa vyrovnáva. Som na pol ceste za dedkom spánkom, no taxikár prudko zastaví a vysadí ma von. Do ruky mu vložím bankovku a zabuchnem dvere. Samozrejme si na sedačke zabudnem kabelku, takže za ním uháňam ako blbá, že moja kabelka vylihuje na jeho sedadlách. Ten jeho výraz, keď zistí, že sa mu nesnívam, je na nezaplatenie.
S kabelkou cez plece, modrým kabátom na sebe a nohami uvelebenými v pohodlných balerínach sa rozbehnem ku vchodu a hľadám blondínu, ktorá ma už vyzerá.
Jedna taká tam aj je. No má aj prekrížené ruky na prsiach, na tvári ma ten výraz, ako keď sme boli malé a mama ma načapala, ako idem von po zotmení. Na chrbte má ruksak a jej hnedé oči smerujú na mňa, alebo cezo mňa. Ako keby vedela, že ja práve cez tieto dvere vletím do veľkej haly.
,,Chariel! Preboha! Už poď, inak to nestihneme!"
Čo nestihneme, prečo nestihneme... Hovorila som vám, že moje mozgové bunky odumierajú, či to chcem alebo nie. No, tak teraz máte dôkaz.
Mám sa zbaliť, asi sa nevrátim domov, mám si zobrať ruksak a k tomu ešte mierim na letisko, no ale mne nedôjde, že moja pojašená sestra ma ide niekam dotiahnuť? Ja, ja nie som v poriadku.
,,Čerešňa!"
,,Už idem, Leona!"
Kráčam k nej. Ona ma zdrapí za ruku a mieri so mnou bohvie kam.
Nevnímam.
Nič nevnímam.
A nakoniec sedím v lietadle.
A Leonie mi hovorí, že ideme do Argentíny.
Ničomu nerozumiem.
A rozmýšľam, či nie je dobré, že nerozumiem.
Vzlietame.
. . . . . . .
Prvá kapitola, neviem, nie sú to dlhé kapitoly, ale do shortiek by som to práve nezaradila. Meno Leonie som si tak trochu vymyslela, teda, no, nikde som také meno ešte nevidela :D Dúfam, že sa vám táto kapitola páčila. Kapitoly neplánujem vydávať moc často, uvidím, ako sa bude dariť :) mám čo to predpísané, ale bohvie čo to moc nie je :) Nový štýl písania, no, skúšam a asi je tam veľa chýb, neriešim :DDDDDDD
- Muff
YOU ARE READING
Your Reason To Live
Short Story› musíš si zo všetkého nudného, zlého alebo škaredého spraviť niečo zábavné, pekné, dobré, potom ti aj to nudné, zlé a škaredé, príde dokonalé › ››‹‹ ©2017 cover by @brightnessie story by @muffincek | DOKONČENÉ |
