Dlho mi nedala pokoja istá vec. Našla som si vyhovujúce podmienky, ale bol tam háčik: čo na to moji rodičia? Lámala som si nad tým hlavu dosť dlhú dobu.
Prešli asi dva roky. Husle ma neustále bavia, no známky sa zhoršovať neprestali. Mmamina bola sklamaná a tatino určite tiež, len to nedal najavo. Doniesla som im totiž moje polročné vysvečko deviateho ročníka: 3,3,2,3,2,2,1 = takto nejak vyzeralo. Hrôza ja viem. Mám ísť na strednú, ale takto ma asi nikam nezoberú.
Práve v obdobý, keď sme sa mali rozhodovať pre výber školy, začala som si triediť veci. Z niektorých som už poriadne vyrástla a to nehovorím len o oblečení. Upratala som dve skrine, päť šuflíkov a jednu komodu... Medzi vecami na vyhodenie som našla papier. Bol presne spred dvoch rokov. Bolo tam napísane: nečítať prísne tajné... Samozrejme ja som si celý článok prečítala dva - krát. Posadila som sa na postel a vrecúško, ktoré som držala v ruke, spadlo na zem. Chytila som si hlavu a snažila sa usporiadať si myšlienky. Na papieri bolo nápísane: Keď príde čas možno vietor zaveje ma tam, kde hudba celý deň znie a nikdy nezostarne. Samozrejme tomuto textu som mohla pochopiť iba ja. Ožila vo mne stará túžba. Skočila som k počítaču, zapla monitor a čakala na naštartovanie... V tej chvíli mi naozaj nepomohlo, že môj počítač je pomalý ako slimák, ale nič sa nedá robiť. Keď konečne naštartoval, čo trvalo hodnú chvíľu, pustila som sa do hladania. Napísala som adresu, ktorú som si ,ešte dávbejšie, napísala na spodok papiera. Našla som stránku bez problémov. Pozrela som sa na prihlášku a zapla tlačiareň. O chvílu z nej vyliezli dva papiere...
Ďalšia časť po dlhšej dobe (ak rátam aj tu predošlú...) no je tu. Dúfam, že príbeh nesklamal. Ďakujem za čítania aj za votes a poteším sa komentu...😉😄
STAI LEGGENDO
Po stopách Beethovena
CasualeTento príbeh je o dievčati menom Amanda, ktorá okúsi chuť hudby. Začne hrať na hudobný nástroj a celkom sa doň zamiluje. Ale bude sa jej dariť?
