Prešli asi tri týždne od mojich narodenín... Sedela som večer v izbe a učila sa do školy. Zajtra mame písať písomku zo sloviny a ja chcem mať dobrú známku... Dnes som síce už cvičila, a to dosť dlho, ale nevedela som odolať pokušeniu. Vstala som a prešla okolo postele ku skrinke. Bola menšia a na ňu som si mohla pohodlne poukladať veci. Teraz tam mali miesto husle. Pozrela som sa na ne a končekmi prstov prešla po ich lesklom dreve. Opäť som sa vrátila k stolu. Slovenčina čakala, ale ja som hodila len znudený pohľad na SPOJKY a rozhodla sa pre niečo iné. Schytila som nástroj a začala hrať. Krásna melódia sa ozývala po celej izbe. Hrala som a hrala. Cítila som sa ako v oblakoch.
Na večeri sa ma mamina opýtala: "Nevenuješ sa hudbe až príliš? Vieš teší ma, že ťa to baví no zannedbávaš školu..." Nechápala som ako to myslela. "Ja nezanedbávam školu... " oponovala som. "Ako že nie. Pozri zhoršila si si známky o 1 stupeň najmenej z troch predmetov. Ak toto nieje zanedbávanie tak potom neviem..." otvorila som ústa, no potom som ich opäť zatvorila. Bola to pravda a ja som nemala čo povedať.
Po večeri som sa utiahla do izby a vážne premýšľala o tom, či som si nacvičila stupnice, ktoré som mala... Po krátkej úvahe som si uvedomila, že to naozaj preháňam. Čo mám robiť? pýtala som sa sama seba... Podišla som k stolu, zobrala telefón a na googli som si začal hľadať info. Len tak pre zaujímavosť som si čítala články o hudbe, počúvala nahrávky a pozrela si stránku školy blízkeho konzervatória. Keď som počula na chodbe kroky rýchlo som prešla na inú stránku alebo zhasla mobil.
Pozerala som si to takto asi hodinu a pól a potom som zaspala.
YOU ARE READING
Po stopách Beethovena
RandomTento príbeh je o dievčati menom Amanda, ktorá okúsi chuť hudby. Začne hrať na hudobný nástroj a celkom sa doň zamiluje. Ale bude sa jej dariť?
